Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Právna úprava obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzením

13.11.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

6.4.2 Právna úprava obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzením

JUDr. Zuzana Bartová; JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Definícia obchodného podielu

Obchodný podiel je súbor práv a povinností, ktorými sa spoločník majetkovo i nemajetkovo zúčastňuje na spoločnosti s ručením obmedzeným. Rozsah účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným - jeho práva a povinnosti sú podmienené veľkosťou jeho obchodného podielu. Obchodný podiel je určitou majetkovou hodnotou, ktorá je obchodovateľná a oceniteľná v peniazoch. Na rozdiel od akciovej spoločnosti, v ktorej sú práva a povinnosti akcionára voči spoločnosti stelesnené v akcii, ktorá je cenným papierom, obchodný podiel nemá podobu cenného papiera.

Rozdiel medzi obchodným podielom a vkladom spoločníka

Obchodný podiel nemožno stotožňovať s vkladom spoločníka do základného imania. Vklad spoločníka do základného imania spoločnosti je iba majetkovým základom obchodného podielu. Vklad, ako i základné imanie spoločnosti, ktoré je súhrnom vkladov spoločníkov, sú veličinami, ktoré určujú veľkosť obchodného podielu. Veľkosť obchodného podielu je určená pomerom vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti. Táto zákonná úprava je však dispozitívna, tzn. zakladatelia, resp. spoločníci (po vzniku spoločnosti) môžu v spoločenskej zmluve toto ustanovenie zákona modifikovať a v spoločenskej zmluve dojednať, že veľkosť obchodných podielov spoločníkov je rovnaká nehľadiac na výšku ich vkladov. Zákon spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným umožňuje, aby v spoločenskej zmluve vylúčili priamu väzbu medzi výškou vkladu spoločníka a výškou jeho obchodného podielu. Nejde o obvyklú autonómnu úpravu, ale v niektorých prípadoch môže vyvážiť napríklad stav, keď niektorý zo spoločníkov, hoci do spoločnosti vniesol nižší vklad, vykonáva pre spoločnosť určité výkony alebo práce. Spoločenská zmluva môže zakotviť aj inú dohodu spoločníkov o veľkosti obchodných podielov a určiť iné kritérium pre určenie výšky obchodného podielu (odlišné od jeho väzby na výšku vkladu).

Jeden spoločník - jeden obchodný podiel

Obchodný zákonník zakotvuje princíp jednotnosti obchodného podielu, tzn., že každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel, a to aj v prípade, že prevzal záväzok na nový vklad, prípadne nadobudol obchodný podiel formou prevodu od iného spoločníka alebo prechodu. To znamená, že prípadným „nadobudnutím ďalšieho podielu“ v spoločnosti sa iba zväčší hodnota jeho pôvodného podielu. Úprava slovenského obchodného zákonníka vychádza z princípu tzv. „prirastania podielov“. Táto úprava korešponduje s nemožnosťou spoločníka podieľať sa na založení spoločnosti viacerými vkladmi.

K prirastaniu obchodného podielu môže dôjsť v dvoch prípadoch, a to pri prevode, prípadne prechode obchodného podielu z jedného spoločníka na iného spoločníka spoločnosti alebo v prípade, ak spoločník prevezme záväzok na nový vklad.

Dispozície obchodným podielom

V rámci disponovania obchodným podielom spoločníkom, prichádza v súlade s platným právnym stavom do úvahy najmä:

  • prevod obchodného podielu na spoločníka,

  • prevod obchodného podielu na tretiu osobu,

  • rozdelenie obchodného podielu a prevod jeho častí pri jeho prevode,

  • zriadenie záložného práva na obchodný podiel.

Obchodný podiel prechádza na dedičov a na právnych nástupcov spoločníkov. Obchodný podiel môže byť i predmetom exekúcie. Spoločenské zmluvy spoločností môžu do značnej miery modifikovať možnosť spoločníkov manipulovať a nakladať s ich obchodnými podielmi v spoločnosti.

V prípade, ak spoločenská zmluva vylučuje prevod obchodného podielu na tretiu osobu, nie je možné zriadiť záložné právo na obchodný podiel spoločníka.

Podľa právnej teórie nemožno obchodný podiel považovať za vec v zmysle triedenia občianskoprávnych vzťahov podľa ust. § 118 OZ (nie je vecou, právom, ani inou majetkovou hodnotou, keďže má i nemajetkovú zložku) je vylúčené, aby bol obchodný podiel predmetom vlastníckeho alebo iného vecného práva, ktoré je vždy právnym „panstvom“ nad konkrétnou vecou. Preto sa správne uvádza, že obchodný podiel je v majetku spoločníka, nie v jeho vlastníctve. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí 30 Cdo 517/2002 zo dňa 25. apríla 2002 konštatuje, že majetok je pojmom obsahovo značne širokým, pod ktorý možno zaradiť čokoľvek z aktív, ktoré nejaká osoba vlastní; zahŕňa všetky práva i iné hodnoty, ktoré osoba vlastní.

Zložky obchodného podielu

Obchodný podiel môže byť predmetom právnych vzťahov jednak ako celok a predmetom právnych vzťahov môžu byť i niektoré jeho zložky. Zložkami obchodného podielu sa rozumejú práva s obchodným podielom spojené. Predmetom právnych vzťahov však môžu byť iba tie jeho zložky, resp. práva, ktoré sú samé o sebe spôsobilým predmetom právnych vzťahov, napr.:

  • právo na konkrétny podiel na zisku potom, čo o ňom už rozhodlo valné zhromaždenie a stalo sa tak pohľadávkou spoločníka voči spoločnosti;

  • právo na vyrovnávací podiel, pokiaľ tento podiel nie je vyplácaný v prospech určitých konaní (konkurzného alebo exekučného).

Predmetom samostatného prevodu však nemôžu byť práva, ktoré tvoria tzv. osobnú (nemajetkovú) zložku obchodného podielu - najmä právo hlasovať na valnom zhromaždení, právo na informácie a pod.

Prevod obchodného podielu

Keďže obchodný podiel je spôsobilým predmetom právnych vzťahov, t. j., môže byť predmetom prevodu a najčastejšou dispozíciou s ním bude práve jeho prevod na inú osobu. Obchodný zákonník v ust. § 115 rozlišuje prevod obchodného podielu na iného spoločníka v rámci spoločnosti a prevod obchodného podielu na tretiu osobu a predpokladá odlišný režim týchto prevodov. Zásadné rozdiely spočívajú v nasledovnom:

  • v prípade prevodu obchodného podielu na iného spoločníka je zo zákona tento prevod prípustný automaticky, pričom uskutočniť sa môže iba so súhlasom valného zhromaždenia, s tým že spoločenská zmluva môže tento postup sprísniť (i vylúčiť) alebo zjednodušiť (môže určiť, že súhlas valného zhromaždenia s takýmto prevodom sa nevyžaduje),

  • v prípade prevodu obchodného podielu na tretiu osobu, t. j. osobu stojacu mimo spoločnosti, zákon v zásade prevod nepripúšťa, zakotvuje však možnosť, aby takýto prevod pripustila spoločenská zmluva, a to na základe súhlasu valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu na tretiu osobu.

Titulom, na základe ktorého dochádza k prevodu obchodného podielu, je vždy zmluva o prevode obchodného podielu, ktorej základné formálne a obsahové náležitosti zákon výslovne ustanovuje.

Prevod obchodného podielu na iného spoločníka

Prevod obchodného podielu na iného spoločníka je zákonom pripustený s tým, že účinnosť tohto prevodu voči spoločnosti nemôže nastať skôr, ako s prevodom vysloví súhlas valné zhromaždenie spoločnosti. Zápisnica o valnom zhromaždení bude tvoriť jednu z príloh k návrhu na zápis zmeny údajov o spoločníkoch v obchodnom registri. Spoločníci sa však v spoločenskej zmluve môžu dohodnúť na úplnom zjednodušení podmienok prevodu obchodného podielu medzi spoločníkmi a vylúčiť nutnosť schvaľovania tohto prevodu valným zhromaždením. Na druhej strane môže spoločenská zmluva určiť aj prísnejšie podmienky na platnosť prevodu obchodného podielu na iného spoločníka (napr. vyslovenie súhlasu konateľov spoločnosti s prevodom, prevod obchodného podielu len v prípade, ak je vklad prevodcu už úplne splatený a pod.), prípadne prevod úplne vylúčiť. Z uvedeného vyplýva, že podmienenie prevodu obchodného podielu súhlasom valného zhromaždenia je teda ustanovením dispozitívnym a je na spoločníkoch, ako prísne prevod obchodného podielu v rámci spoločnosti upravia.

Ak spoločenská zmluva spoločnosti s ručením obmedzeným stanoví, že ju možno meniť rozhodnutím valného zhromaždenia, nemôže byť spoločenská zmluva zmenená bez toho, aby s jej zmenou súhlasili všetci spoločníci. V takom prípade môže byť spoločenská zmluva zmenená so súhlasom (hlasmi) spoločníkov, ktorí majú najmenej dve tretiny hlasov všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov. Aj pri takomto usporiadaní vnútorných pomerov spoločnosti môže byť spoločenská zmluva zmenená dohodou všetkých spoločníkov bez toho, aby o zmene muselo rokovať a schvaľovať ju valné zhromaždenie.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. mája 2000, sp. zn. 4 Obo 112/2000.

Moment schválenia prevodu obchodného podielu valným zhromaždením

Zákon zakotvuje povinnosť schválenia prevodu obchodného podielu pri prevodoch realizovaných medzi spoločníkmi (a umožňuje, aby spoločnosť viazala prevod obchodného podielu na osobu stojacu mimo spoločnosti na súhlas valného zhromaždenia), ale nespresňuje, kedy má valné zhromaždenie o schválení prevodu rozhodnúť. Zákon výslovne neurčuje, kedy má valné zhromaždenie o tejto záležitosti rozhodnúť (či pred uzavretím zmluvy alebo až následne po jej uzavretí). Zo zákona vyplýva, že valné zhromaždenie schvaľuje samotný prevod obchodného podielu, t. j. nemá v pôsobnosti výslovne schvaľovanie zmluvy o prevode obchodného podielu. Účinky prevodu obchodného podielu voči spoločnosti však nenastanú skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu - t. j., nadobúdateľ obchodného podielu sa spoločníkom nestane skôr, ako o prevode obchodného podielu rozhodne valné zhromaždenie a zmluva bude doručená spoločnosti. Pokiaľ valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu pred podpisom zmluvy, účinky prevodu obchodného podielu medzi zmluvnými stranami nastanú osvedčením pravosti ich podpisov na zmluve a vo vzťahu k spoločnosti nastanú doručením zmluvy spoločnosti.

Schválenie rozdelenia obchodného podielu valným zhromaždením

Iná situácia nastáva v prípade, ak má byť predmetom zmluvy o prevode obchodného podielu len časť obchodného podielu spoločníka, t. j., spoločníkom spoločnosti zostane i prevodca časti obchodného podielu i nadobúdateľ obchodného podielu. V tomto prípade valné zhromaždenie rozhoduje o rozdelení obchodného podielu a prevode jeho časti na nadobúdateľa a zákon neumožňuje spoločníkom, aby v spoločenskej zmluve modifikovali tieto ustanovenia zákona tým, že vylúčia rozhodovanie o tejto otázke z pôsobnosti valného zhromaždenia. Bez toho, aby valné zhromaždenie o tejto otázke vopred rozhodlo, nemôže spoločník svoj obchodný podiel rozdeliť a previesť jeho časť na inú osobu. Ak valné zhromaždenie nerozhodne o rozdelení obchodného podielu a schválení prevodu jeho časti, bude zmluva o prevode časti obchodného podielu absolútne neplatná!

Zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá medzi spoločníkmi

Zákonná úprava náležitostí zmluvy o prevode obchodného podielu obsiahnutá v ust. § 115 Obchodného zákonníka je stručná. Napriek tejto skutočnosti obsahuje toto ustanovenie všetky potrebné náležitosti, ktoré v kontexte so všeobecnou úpravou právnych úkonov umožňujú bez potreby primeraného použitia iného zmluvného typu uzavrieť túto zmluvu. Základnými náležitosťami zmluvy o prevode obchodného podielu sú:

  1. určenie zmluvných strán, t. j. prevodcu a nadobúdateľa obchodného podielu. Prevodcom obchodného podielu je spoločník, ako majiteľ obchodného podielu (výnimočne je prevodcom obchodného podielu samotná spoločnosť, a to v prípade, ak prevádza uvoľnený obchodný podiel v zmysle ust. § 113 ods. 5 Obchodného zákonníka). Nadobúdateľom obchodného podielu môže byť v zmysle zákonnej úpravy iný spoločník, prípadne, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, tretia osoba.
  2. jednoznačná identifikácia predmetu prevodu - dostatočná špecifikácia obchodného podielu, resp. jeho časti, ktorá je predmetom zmluvy o prevode, predovšetkým určením jeho veľkosti, vkladu na základnom imaní spoločnosti, na ktorom sa obchodný podiel alebo jeho prevádzaná časť zakladá,
  3. dojednanie výšky odplaty, resp. výslovný prejav, že ide o bezodplatný prevod,
  4. písomná forma zmluva a úradné osvedčenie podpisov zmluvných strán.

Zmluva o prevode obchodného podielu sa použije tak na prípady odplatného i bezodplatného prevodu obchodného podielu! Použitie kúpnej zmluvy alebo darovacej zmluvy je preto vylúčené (zmluva o prevode obchodného podielu musí obsahovať všetky náležitosti podľa ust. § 115 Obchodného zákonníka).

V prípade, ak odplata za prevod nie je v zmluve výslovne vyjadrená, nemožno automaticky usudzovať, že ide o prevod bezodplatný. Odplata nemusí byť úmerná výške vkladu spoločníka. Výška odplaty je vecou dohody zmluvných strán. Určenie odplatnosti, resp. bezodplatnosti prevodu je však nevyhnutné i vzhľadom na skutočnosť, že neplatí zákonná domnienka obvyklej ceny, ktorá sa uplatňuje v prípade kúpnej zmluvy. Ak má byť zmluva o prevode obchodného podielu bezodplatná, musí to byť v nej výslovne uvedené, lebo je zmluva neplatná.

Pri odplatnom prevode obchodného podielu musí byť v zmluve uvedená jeho cena alebo spôsob jej určenia. Spôsob vypočítania ceny obchodného podielu Obchodný zákonník neupravuje, preto, ak spoločenská zmluva neurčuje inak, sa určí dohodou zmluvných strán. Ak sa na tom strany dohodnú, môže byť vypočítaná ako vyrovnávací podiel spoločníka. Ak zmluva o prevode obchodného podielu neobsahuje dohodu o cene ani o prípadnom spôsobe jej určenia, ide o zmluvu absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 1 OZ, a to pre jej neurčitosť.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 102/2001

Zmluva o prevode obchodného podielu je uzavretá až v okamihu, keď sú podpisy zmluvných strán osvedčené, tzn., keď je k zmluve pripojená legalizačná doložka notára, resp. orgánu obce. Samotný podpis bez jeho legalizácie - úradného osvedčenia pravosti - nespôsobuje vznik záväzkového vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom a nespôsobuje vznik zmluvy.

Rozdelenie obchodného podielu môže spoločenská zmluva vylúčiť (§ 117 ods. 2 OBZ).

Prevod obchodného podielu na tretiu osobu

Na prevod obchodného podielu zo spoločníka na tretiu osobu, ktorá nie je spoločníkom, vyžaduje obchodný zákonník splnenie odlišných podmienok ako v prípade prevodu obchodného podielu na spoločníka.

Zákon v zásade nepripúšťa prevod obchodného podielu na tretiu osobu stojacu mimo spoločnosti, zakotvuje však možnosť, aby takýto prevod pripustila spoločenská zmluva. Pokiaľ spoločenská zmluva pripustí prevod obchodného podielu na tretiu osobu, nie je nutné, aby tento prevod schvaľovalo valné zhromaždenie - spoločenská zmluva však tento súhlas môže vyžadovať.

Úprava prevodu obchodného podielu na tretiu osobu v spoločenskej zmluve

Prevod obchodného podielu na tretiu osobu preto môže byť spoločenskou zmluvou upravený nasledovnými spôsobmi:

  1. spoločenská zmluva prevod obchodného podielu na inú osobu neupravuje, čím je možnosť takéhoto prevodu úplne vylúčená,
  2. spoločenská zmluva bez ďalšieho pripúšťa prevod obchodného podielu na tretiu osobu, to znamená, že spoločník môže kedykoľvek (bez súhlasu ostatných spoločníkov) previesť svoj obchodný podiel na inú osobu,
  3. spoločenská zmluva prevod obchodného podielu na tretiu osobu pripúšťa, ale podmieňuje ho súhlasom valného zhromaždenia, prípadne splnením prísnejších podmienok.

Za najvhodnejšie riešenie sa považuje tretia z uvedených možností, podľa ktorej sa prevod obchodného podielu na tretiu osobu pripúšťa s tým, že ho schvaľuje valné zhromaždenie. Prevod obchodného podielu na tretiu osobu má významné dôsledky vo vzťahu k spoločnosti, lebo sa v dôsledku neho nemenia iba pomery medzi spoločníkmi, ale dochádza k zmene subjektov, ktorí sú spoločníkmi a účastníkmi spoločenskej zmluvy.

Náležitosti zmluvy o prevode obchodného podielu sú i v tomto prípade rovnaké ako v prípade zmluvy o prevode obchodného podielu na iného spoločníka s tým, že k nim pristupuje jedna ďalšia podstatná náležitosť spočívajúca vo vyhlásení nadobúdateľa, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. O ostatných náležitostiach platia rovnaké závery ako v prípade zmluvy o prevode obchodného podielu medzi spoločníkmi.

Náležitosti zmluvy o prevode obchodného podielu na tretiu osobu:

  1. identifikácia zmluvných strán,
  2. jednoznačná identifikácia predmetu prevodu - dostatočná špecifikácia obchodného podielu, resp. jeho časti, ktorá je predmetom zmluvy o prevode,
  3. dojednanie výšky odplaty, resp. výslovný prejav, že ide o bezodplatný prevod,
  4. vyhlásenie nadobúdateľa, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté,
  5. písomná forma zmluva a úradné osvedčenie podpisov zmluvných strán.

Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí 29 Odo 264/2002 zo dňa 24. apríla 2002 riešil v dovolacom konaní otázku, či musí osoba, ktorá nadobúda obchodný podiel od spoločníka, ktorý je jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným (spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou) výslovne vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, príp. stanovám spoločnosti a či táto povinnosť nie je splnená tým, že zmluva o prevode obchodného podielu obsahuje ustanovenie, podľa ktorého nadobúdateľ prijíma prevádzaný obchodný podiel so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z obchodného podielu prevádzajúcemu spoločníkovi prináležali. Súd dospel k záveru, že

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: