dnes je 28.2.2020
Input:

Právna úprava prevzatia dlhu

16.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.19.2 Právna úprava prevzatia dlhu

JUDr. Lucia Danišovičová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc., JUDr. Ivan Syrový, PhD.


Prevzatie dlhu je upravené v ustanoveniach § 531 a § 532 Občianskeho zákonníka. Základným účelom tohto právneho inštitútu je zmena v subjekte dlžníka v tom zmysle, že buď nový dlžník vstúpi na miesto pôvodného dlžníka, ktorého povinnosť splniť dlh zanikne alebo že nový dlžník nastúpi vedľa pôvodného dlžníka ako spoludlžník.

Dlh, ktorý môže byť predmetom prevzatia

Podmienkou účinného prevzatia dlhu je existencia platne vzniknutého dlhu dlžníka voči veriteľovi. Ak by totižto dlh platne nevznikol, nebolo by ho možné prevziať, nakoľko prevziať neexistujúci dlh nemožno. Z ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predmetom prevzatia dlhu môže byť jednak dlh peňažný, ale aj dlh nepeňažný. To však neznamená, že je možné prevziať akýkoľvek dlh. Z podstaty veci vyplýva, že nie je možné prevziať dlh ktorého splnenie je viazané výlučne na osobu dlžníka. Prevziať takisto nemožno dlh vzniknutý zo stávky a hry v zmysle ustanovenia § 845 Občianskeho zákonníka. Taktiež nie je možné prevziať dlh, ohľadne ktorého by to vylučovala dohoda medzi veriteľom a dlžníkom. Predmetom prevzatia dlhu nemôže byť ani dlh, ktorý vznikol z právnych vzťahov vyplývajúcich z predpisov verejného práva (napr. splatná daň). Na druhej strane možno prevziať dlh, ktorý je premlčaný, treba však uviesť, že zmena v osobe dlžníka nemá žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby.

Forma zmluvy

Občiansky zákonník vyžaduje, aby mala zmluva o prevzatí dlhu obligatórne písomnú formu. Nedostatok písomnej formy zmluvy o prevzatí dlhu je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon.

Čo sa týka rozsahu prevzatia dlhu, možno uviesť, že dlh preberá preberajúci v takom rozsahu, v akom sa zaviazal v zmluve o prevzatí dlhu. Dlh možno prevziať v celom rozsahu alebo aj len čiastočne. Spolu s dlhom preberá preberajúci aj prípadné príslušenstvo dlhu, pokiaľ zo zmluvy o prevzatí dlhu nevyplýva niečo iné. K prevzatiu dlhu dochádza vždy len na základe písomnej zmluvy a to buď medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou, ktorá prejaví vôľu dlh dlžníka prevziať (preberajúci) alebo zmluvou medzi veriteľom a treťou osobou (preberajúcim).

Prevzatie dlhu zmluvou medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou

V prvom prípade (ak uzavrel zmluvu o prevzatí dlhu dlžník a tretia osoba ako dlžník nový) dochádza k zmene v osobe dlžníka tak, že namiesto pôvodného dlžníka nastupuje osoba, ktorá dlh prevzala (preberajúci) ako dlžník nový. Dlh pôvodného dlžníka zaniká, pôvodný dlžník teda už nemá povinnosť splniť dlh svojmu veriteľovi a osobou, ktorá je výlučne povinná splniť dlh sa stane preberateľ dlhu. Aby však bolo prevzatie dlhu účinné voči veriteľovi, musí tento vysloviť súhlas s prevzatím dlhu. Zákon nevyžaduje na vyslovenie súhlasu s prevzatím dlhu písomnú formu, súhlas veriteľa teda môže byť aj konkludentný (napr. veriteľ prevezme plnenie od preberateľa dlhu). Súhlas s prevzatím dlhu môže dať veriteľ buď pôvodnému dlžníkovi alebo preberateľovi dlhu. Nie je rozhodujúce časové hľadisko, kedy veriteľ súhlas s prevzatím dlhu udelí. Súhlas možno udeliť pred uzavretím zmluvy o prevzatí dlhu, súčasne s ňou alebo je možné súhlas udeliť až následne, po jej uzatvorení. V prípade, ak by však veriteľ nedal súhlas s prevzatím