dnes je 20.10.2020

Input:

Právna úprava ručenia

2.1.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.22.1 Právna úprava ručenia

JUDr. Alexander Škrinár

CSc.


V Obchodnom zákonníku je v § 303 a nasledujúcich upravená právna úprava ručenia, ktorá je samostatná a komplexná oproti úprave ručenia v Občianskom zákonníku. Pri ručení vzniká právny vzťah medzi ručiteľom a veriteľom, na základe ktorého vzniká záväzok ručiteľa, že v prípade nesplnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi, záväzok uspokojí ručiteľ. Ručiteľský vzťah je samostatný zmluvný záväzok ručiteľa.

Na rozdiel od úpravy ručenia v Občianskom zákonníku, ktoré je založené na základe dohody medzi veriteľom a ručiteľom, ručenie podľa Obchodného zákonníka je vzniká jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa.

Veriteľ je však povinný prejaviť súhlas s ručiteľským záväzkom aspoň konkludentne. Je to rozdiel oproti úprave ručenia podľa Občianskeho zákonníka, kde sa na vznik ručenia vyžaduje výslovná dohoda medzi veriteľom a ručiteľom o prevzatí ručenia.

Charakteristika ručiteľského záväzku

V § 303 Obchodného zákonníka sa priamo neupravuje podmienka súhlasu veriteľa s prejavom ručiteľa. Ide však o určitý právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ktorý môže byť zakotvený aj na základe zmluvy uzavretej medzi nimi o prevzatí záväzku ručiteľa splniť voči veriteľovi záväzok dlžníka, ak ho dlžník nesplní v dohodnutej lehote. Záväzok ručiteľa sa však musí vždy vykonať v písomnej forme, lebo inak je neplatný.

Ručenie je bezprostredne viazané na záväzok dlžníka voči veriteľovi. Má povahu vedľajšieho záväzku, ktorý je závislý od existencie hlavného záväzku, ktorým je záväzok dlžníka voči veriteľovi.

Ručenie predstavuje záväzok ručiteľa plniť veriteľovi dlh dlžníka, ktorý mu vzniká až vtedy, ak dlžník nesplnil v dohodnutej lehote svoj záväzok voči veriteľovi. Povinnosť ručiteľa plniť záväzok veriteľa nastáva až vtedy, ak dlžník nesplnil svoj záväzok napriek písomnej výzve veriteľa.

K vzniku ručenia môže dôjsť na základe jednostranného prejavu ručiteľa, ale aj na základe ustanovenia zákona. Napríklad pri zmluve o predaji podniku vzniká zo zákona ručenie predávajúceho za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim – § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka. V tomto prípade zákonné ručenie pôvodného predávajúceho nezaniká, aj keď dôjde k viacerým nasledujúcim predajom podniku.


Z hľadiska formy záväzku ručiteľa sa vždy pre jeho platnosť vyžaduje, aby prejav ručiteľa bol urobený v písomnej forme, lebo inak by išlo o neplatný právny úkon, z ktorého by nevznikli žiadne práva veriteľa.

Vo vyhlásení ručiteľa musia byť jednoznačne identifikované subjekty, ktorých sa ručiteľský záväzok týka. Musia v ňom byť presne uvedení veriteľ a dlžník tak, aby nemohlo dôjsť k ich zámene s iným subjektom.

Ručiteľský záväzok sa môže viazať na konkrétnu osobu veriteľa, pri ktorom pri postúpení pohľadávky inému veriteľovi dochádza k zániku ručiteľského záväzku. Ručiteľský záväzok však môže byť viazaný na pohľadávku bez ohľadu na osobu veriteľa, pri ktorom nedochádza k zániku ručenia aj pri zmene veriteľa na základe postúpenia pohľadávky inému veriteľovi.

Identifikácia ručiteľského záväzku

Zo zákona sa vyžaduje presná identifikácia záväzku dlžníka. Predmetom ručiteľského záväzku musí byť „určitý záväzok“. V ručiteľskom vyhlásení musí byť uvedený záväzok v presnej a určitej výške, v ktorej ručiteľ preberá záväzok dlžníka. Musí byť v ňom uvedený aj právny dôvod vzniku záväzku odkazom na zmluvu, napríklad lízingovú zmluvu alebo zmluvu o úvere. Identifikácia ručiteľského záväzku je dostatočná aj pri odkaze na ustanovenia lízingovej zmluvy, z ktorej vyplývajú záväzky dlžníka zaplatiť lízingové splátky a dohodnutú kúpnu cenu pri uplatnení práva kúpy prenajatej veci. V takomto prípade je určiteľným ručiteľský záväzok, v ktorom ručiteľ vyhlási, že preberá za dlžníka všetky záväzky vyplývajúce z uzavretej lízingovej zmluvy.

Ručiteľský záväzok musí obsahovať aj vyhlásenie ručiteľa, že splní záväzok dlžníka voči veriteľovi v prípade, ak ho dlžník nesplnil ani na základe písomnej výzvy veriteľa.

Ručiteľ môže prevziať ručenie za celý záväzok dlžníka alebo len na jeho časť. V takomto prípade musí presne špecifikovať rozsah svojho ručenia.

Podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka možno ručením zabezpečiť aj záväzok, ktorý ešte nevznikol, ale vznikne v budúcnosti.

Postavenie veriteľa pri ručiteľskom záväzku

Veriteľovi vzniká povinnosť informovať ručiteľa na jeho požiadanie o výške jeho zabezpečenej pohľadávky. Pre ručiteľa je plnenie informačnej povinnosti veriteľom dôležité najmä vtedy, ak dlžník má platiť istinu aj úroky napríklad pri zmluve o úvere a dostane sa do omeškania, v dôsledku ktorého môže dlh dlžníka narastať. Spôsob plnenia povinnosti veriteľa voči ručiteľovi si môžu bližšie upraviť v uzavretej dohode o plnení ručiteľského záväzku a vzájomných právach a povinnostiach. Nejedná sa však o povinnosť uzavrieť takúto dohodu.

Podmienky plnenia ručiteľského záväzku

Povaha ručiteľského záväzku má akcesorickú povahu k hlavnému záväzku dlžníka. V prípade zániku záväzku dlžníka voči veriteľovi zaniká aj ručiteľský záväzok.

V zásade platí, že ručiteľ je povinný plniť len platný záväzok dlžníka. Výnimku z tejto zásady upravuje § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého neplatnosť záväzku dlžníka, ktorá nastala v dôsledku nedostatku spôsobilosti dlžníka preberať záväzky, o ktorom