Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Základné dokumenty potrebné na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným

18.11.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

6.4.4.3 Základné dokumenty potrebné na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným

JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Určení spoločníci, ktorí budú ako zakladatelia vykonávať úkony smerujúce k založeniu spoločnosti s ručením obmedzeným, musia koncipovať spoločenskú zmluvu, ktorá tvorí základný dokument potrebný na založenie spoločnosti.

Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá na základe uzavretej spoločenskej zmluvy. V prípade, ak spoločnosť zakladá jediný spoločník, zakladá sa na základe zakladateľskej listiny.

Spoločníci sa môžu dohodnúť, že na podrobnejšiu úpravu vzájomných vzťahov oproti spoločenskej zmluve vydajú aj stanovy. Stanovy nie sú obligatórnym dokladom na založenie a následne vznik spoločnosti. Môžu sa v nich podrobnejšie upraviť najmä vnútorné vzťahy medzi spoločníkmi, prípadne otázky súvisiace so zriadením prevádzkarní. Závisí to však len na dohode spoločníkov a vyjadrení ich potreby na podrobnejšom upravení vzájomných vzťahov, čo však môžu urobiť aj v spoločenskej zmluve. Podrobnejšia úprava vzájomných vzťahov je dôležitá z hľadiska predchádzania sporov medzi spoločníkmi, ktoré môžu vzniknúť v priebehu činnosti spoločnosti. Ide o otázky vzájomnej komunikácie, ktoré nemusia byť povinne upravené v spoločenskej zmluve. Pri jednej spoločnosti, ktorú tvorilo 10 spoločníkov, ktorí mali samostatné spoločnosti s ručením obmedzeným alebo podnikali na základe živnostenského oprávnenia, sa spoločníci, ktorí boli dobrými kamarátmi, v spoločenskej zmluve dohodli, že všetky otázky, o ktorých sa bude hlasovať, musia byť prijaté hlasmi všetkých spoločníkov. Stalo sa, že jeden zo spoločníkov zomrel pri autonehode a odvtedy nemohli prijať žiadne rozhodnutie, lebo nemali vyriešenú otázku hlasovania prípadného dediča a dedič odmietol vykonať hocijaké úkony. Treba doriešiť aj otázku prípadnej neprítomnosti spoločníka na valnom zhromaždení a umožnenie hlasovať korešpondenčne alebo iným spôsobom.

Spoločenská zmluva musí obsahovať náležitosti uvedené v § 110 Obchodného zákonníka. Zakladatelia spoločnosti musia vykonať nasledujúce kroky, aby splnili ustanovené podmienky smerujúce k založeniu spoločnosti. Dokumenty spoločnosti musia obsahovať náležitosti, ktoré zakladatelia pri ich tvorbe nesmú opomenúť.

Obchodné meno spoločnosti

Zakladatelia spoločnosti sa musia dohodnúť s ostatnými spoločníkmi, aké bude mať spoločnosť obchodné meno, pod ktorým bude vykonávať svoju činnosť. Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom inej spoločnosti. Zakladatelia by sa preto mali presvedčiť na internetovej stránke obchodného registra, či už nie je zapísaná na území Slovenska iná spoločnosť podnikajúca pod rovnakým obchodným menom. Musí sa posudzovať stav, ktorý platí v deň podania návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. S prihliadnutím na prepojenosť jednotlivých obchodných registrov by nemala vzniknúť situácia zápisu rovnakého obchodného mena. V takomto prípade by mohla hroziť žaloba v súvislosti s ochranou obchodného mena alebo v prípade preukázania zámeru aj žaloba v súvislosti s nekalosúťažným konaním.

Sídlo spoločnosti

Spoločníci pri zakladaní spoločnosti musia venovať pozornosť sídlu spoločnosti, ktorá je adresou zapísanou v obchodnom registri, živnostenskom alebo inom registri. Na adrese tohto sídla bude spoločnosť vykonávať svoju činnosť a bude predstavovať aj miesto doručovania poštových a iných zásielok. Vzťah k sídlu spoločnosti musia zakladatelia zabezpečiť preukázaním vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo jej časti. Spoločníci ho budú preukazovať výpisom z Obecného úradu, katastrálneho odboru – listom vlastníctva.

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti môže mať jeden zo spoločníkov, alebo nehnuteľnosť môže po založení nadobudnúť spoločnosť na základe vloženého nepeňažného vkladu spoločníka s tým, že vlastnícke právo sa zapíše v prospech spoločnosti až po jej vzniku.

Oprávnenie na adresu sídla spoločnosti spoločnosť môže získať aj na základe nájomnej zmluvy alebo súhlasu vlastníka s uvedením sídla spoločnosti na adresu bytu. Problémy môžu vzniknúť, ak spoločnosť uzavrela nájomnú zmluvu na dobu určitú, alebo vlastník dal súhlas na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti na dobu určitú, v prípade dohodnutá lehota nájmu alebo iného užívania uplynie a nedôjde k jej predĺženiu. Spoločnosť musí v takomto prípade preukázať, že nájomná zmluva alebo súhlas s užívaním boli predĺžené, prípadne obstarať si nové sídlo spoločnosti, ktoré musí oznámiť príslušnému obchodnému registru. Stáva sa to v prípadoch, ak spoločník má adresu sídla vo svojom byte a tento byt predá. Ak sa nedohodne s novým vlastníkom bytu na udelení súhlasu na umiestnenie adresy sídla, stráca oprávnenie k tejto adrese a v prípade, že nezabezpečí zmenu adresy, spoločnosť nebude mať platne utvorené sídlo spoločnosti, čo môže byť dôvodom jej zrušenia súdom. V prípade, ak súd začne konanie voči spoločnosti o jej zrušení z dôvodu, že spoločnosť stratila oprávnenie k svojmu sídlu, musí konajúci súd uložiť spoločnosti primeranú lehotu na odstránenie vytýkaného dôvodu na jej zrušenie v súvislosti so sídlom. Táto lehota musí byť najmenej 30 dní, v ktorej si spoločnosť musí zabezpečiť nové sídlo, lebo inak bude zrušená súdom.

Predmet podnikania (činnosti) spoločnosti s ručením obmedzeným

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená za účelom podnikania, ktorý je v praxi najčastejším dôvodom jej založenia a vzniku. Môže byť však založená aj za iným účelom, ako je podnikanie. Môže to byť rozličný sociálny, hospodársky účel, ktorý chce takáto spoločnosť naplniť. Takáto osoba sa síce nepovažuje za podnikateľa, ale podľa § 4 sa na ňu vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a sa ním spravuje, lebo ide o spoločnosť založenú týmto zákonom a spôsobom, ktorý zákon ustanovuje. V predmete činnosti musí však byť tento účel vyjadrený.

Najčastejším prípadom vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným je podnikanie na základe živnostenského zákona. Na základe rozhodnutia spoločníkov pred založením spoločnosti a dohodnutom predmete podnikania, ktorému sa chcú venovať, musia zabezpečiť súhlas orgánu, ktorý je potrebný na vydanie oprávnenia na podnikanie alebo výkon inej činnosti. Ak chcú podnikať na základe vydaného oprávnenia na živnosť, musia požiadať živnostenský úrad o vydanie živnostenského oprávnenia. Na preukázanie spôsobilosti na živnostenské podnikanie, nehľadiac na druh živnosti, musia preukázať všeobecné podmienky na vykonávanie živnosti a okrem voľnej živnosti aj osobitné podmienky na vydanie živnostenského oprávnenia určené v prílohách 1 a 2 k živnostenskému zákonu.

Podľa živnostenského zákona č. 455/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov, môže byť živnosť ohlasovacia, ktorá je remeselnou, viazanou alebo voľnou.

Podľa predmetu podnikania sú živnosti obchodné, výrobné alebo poskytujúce služby.

Remeselné živnosti sú uvedené v prílohe č. 1 živnostenského zákona a viazané živnosti sú uvedené v prílohe č. 2 zákona. V nich sa zároveň uvádzajú aj podmienky odbornej spôsobilosti, ktoré musí osoba požadujúca vydanie živnostenského oprávnenia preukázať.

Pri voľných živnostiach musí osoba spĺňať všeobecné podmienky na vydanie živnostenského oprávnenia:

  • dosiahnutie 18 rokov veku,

  • spôsobilosť na právne úkony – osoba, ktorej súd vyslovil stratu spôsobilosti na právne úkony, nemôže požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia,

  • bezúhonnosť – pri preukazovaní bezúhonnosti sa nevyžaduje tzv. nulová tolerancia, ktorá je podmienkou vydania oprávnenia podľa niektorých osobitných predpisov pri slobodných povolaniach. Napríklad podľa zákona o advokácii musí osoba, ktorá chce vykonávať advokáciu, preukázať bezúhonnosť odpisom z registra trestov. Odpis si vyžaduje priamo komora, ktorá má zapísať uchádzača po splnení podmienok.

Na preukázanie bezúhonnosti na účely vydania živnostenského oprávnenia si živnostenský úrad vyžiada výpis z registra trestov. Žiadateľ o oprávnenie musí poskytnúť všetky údaje potrebné na podanie žiadosti o vydanie výpisu z registra trestov.

Za bezúhonného sa nebude považovať osoba, ktorá bola odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania. V prípade, že trestný čin už bol zahladený uplynutím času, na žiadateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Na druhej strane na vydanie živnostenského oprávnenia nemá vplyv odsúdenie za trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla alebo iné trestné činy, ktoré nesúvisia s predmetom podnikania a nemajú majetkový charakter. Vedenie motorového vozidla však nesmie byť predmetom podnikania.

Treba uviesť, že konajúce súdy oznamujú obecnému úradu, ktorý vydáva živnostenské oprávnenia, odsúdenie za majetkový trestný čin rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným. Právoplatné odsúdenie má za následok zánik vydaného živnostenského oprávnenia pre odsúdenú osobu.

Spoločnosť môže byť založená aj za iným účelom podnikania, ako je živnostenské oprávnenie. Podľa zákona o advokácii môžu spoločníci vykonávať advokátsku činnosť, ak získali advokátsku licenciu a sú zapísaní v zozname advokátov. Takáto spoločnosť však nemôže mať v predmete inú činnosť ako výkon advokátskej činnosti. Ak by advokáti chceli vykonávať aj obchodnú činnosť pri prevádzkovaní penziónu, poskytovať reštauračné služby, museli by na tento účel založiť osobitnú spoločnosť a získať potrebné živnostenské oprávnenie.

Základné imanie a vklad spoločníka

Z Obchodného zákonníka vyplýva povinnosť pri založení spoločnosti vytvoriť základné imanie spoločnosti najmenej vo výške 5000 €. Jednotliví spoločníci sa musia podieľať na vytvorení základného imania vkladovou povinnosťou najmenej vo výške 750 €. Spoločníci sa preto musia dohodnúť, či pri založení spoločnosti vytvoria základné imanie v zákonnej výške, alebo bude tvoriť vyššiu hodnotu. Vkladová povinnosť spoločníkov a súčet ich vkladov musí preto vytvoriť dohodnuté základné imanie spoločnosti. Každý spoločník musí vložiť peňažný alebo nepeňažný vklad na vytvorenie základného imania. Vkladová povinnosť musí byť vždy vyjadrená celým číslom (nemôže byť napríklad vklad 752,49 €).

Platí zásada, že jednotliví spoločníci musia po založení spoločnosti pred jej vznikom zaplatiť aspoň 30% hodnoty peňažného vkladu spoločníka. Splatená časť vkladu však musí vytvoriť aspoň 50% základného imania spoločnosti. V prípade, ak spoločnosť budú zakladať len dvaja spoločníci, ich peňažný vklad bude predstavovať 2500 € (ak sa nedohodnú na inom vzájomnom pomere vkladov). Na základné imanie spoločnosti budú preto musieť obaja spoločníci vložiť sumu, ktorá predstavuje 50% základného imania. V prípade zákonného základného imania pôjde o sumu 2500 €.

Spoločníci sa môžu dohodnúť aj na tom, že niektorý zo spoločníkov nebude vkladať peňažný vklad, ale svoju vkladovú povinnosť splní vložením nepeňažného vkladu do základného imania. V prípade dohody o vložení nepeňažného vkladu sa musí uviesť v spoločenskej zmluve, že sa nepeňažný vklad povoľuje a v akej výške sa započítava na vklad spoločníka. Nepeňažný vklad musí byť ocenený na určenie jeho výšky. Ocenenie sa vykoná na základe znaleckého posudku. Nepeňažný vklad sa musí splatiť v plnej výške, z hľadiska splatenia sa nemôže rozdeliť na viac častí. K jeho vloženiu dôjde na základe vyhlásenia spoločníka - vlastníka nehnuteľnosti. Nakoľko spoločnosť pri vložení sa ešte nestala subjektom práv a povinností, po vložení vkladu sa ešte nestane jeho vlastníkom. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti spoločnosti vznikne až po jej vzniku, keď požiada na základe vyhlásenia vlastníka nepeňažného vkladu o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností spravovaného Okresným úradom, katastrálnym odborom. V prípade, že spoločnosti z rozličných dôvodov nevznikne vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu, spoločníkovi vznikne povinnosť na základe výzvy spoločnosti, zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu peňažným vkladom. Katastrálny odbor však v niektorých prípadoch môže odmietnuť zápis vlastníckeho práva len z formálnych nedostatkov, ktoré sa dajú odstrániť. V prípade, že pôjde o neodstrániteľné chyby pri zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, spoločník bude musieť hodnotu vkladu zaplatiť peňažným vkladom. Vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti (jej časti), ktorá je predmetom nepeňažného vkladu, musí preto obsahovať všetky náležitosti na identifikáciu nehnuteľnosti tak, aby išlo o vkladu schopnú listinu.

Nezapísanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako nepeňažného vkladu do katastra však môže mať vplyv aj na sídlo spoločnosti, ak spoločnosť chcela adresu sídla umiestniť v časti nehnuteľnosti vkladanej spoločníkom do spoločnosti.

Od roku 2015 bola povinnosť splatiť vklad na účet určený správcom vkladu zrušená a povinnosť splatiť vklad spoločníka sa vykonáva opäť odovzdaním vkladu alebo jeho určenej časti správcovi vkladu, ktorý je povinný splatené vklady vložiť na účet spoločnosti.

Spoločnosť musí v spoločenskej zmluve uviesť lehotu, do kedy majú spoločníci povinnosť zaplatiť zvyšok nesplateného peňažného vkladu. Lehota na splatenie môže byť určená najdlhšie do piatich rokov. Na druhej strane je aj v záujme spoločníkov zaplatiť zvyšok peňažného vkladu čím skôr, lebo spoločník ručí za záväzky spoločnosti, ktoré nie je schopná po jej vzniku zaplatiť svojim veriteľom, do výšky svojho nesplateného peňažného vkladu zapísaného do obchodného registra.

Štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným – konateľ spoločnosti

Dôležitou náležitosťou spoločenskej zmluvy, ale aj pre podnikanie spoločnosti je uvedenie osôb, ktoré budú štatutárnymi orgánmi spoločnosti a prvým konateľom (konateľmi) spoločnosti. Prví konatelia spoločnosti zostanú zapísaní v spoločenskej zmluve aj pri prípadnej zmene, lebo zo zákona sa nevyžaduje zmena spoločenskej zmluvy, ak sa odvolal pôvodný a zvolil nový konateľ.

Konateľom spoločnosti môže byť jeden zo spoločníkov, ale môže to byť aj tretia osoba, ktorá nemá postavenie spoločníka. V spoločenskej zmluve musí byť uvedené meno a priezvisko konateľa, jeho bydlisko a rodné číslo. Pri zahraničných osobách, ktoré sú konateľmi spoločnosti, sa zapisuje ich dátum narodenia, ak nemajú rodné číslo. Dôležitou úpravou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, je aj spôsob konania, ak je zvolených viac konateľov. Konatelia môžu konať každý samostatne, alebo v spojení viacerých konateľov. Informáciu o konateľoch a spôsobe konania sa tretia osoba dozvie z výpisu z obchodného registra.

V prípade, že podľa spoločenskej zmluvy majú konať dvaja konatelia spoločne a zmluvu podpíše len jeden z nich, ide o absolútne neplatný právny úkon. K vzniku oprávnenia konateľov konať v mene spoločnosti po založení spoločnosti dochádza zápisom do obchodného registra, ktorý má konštitutívny charakter. Ak osoba konateľa z nejakého dôvodu nie je zapísaná v obchodnom registri, aj keď bola uvedená v spoločenskej zmluve ako prvý konateľ spoločnosti, nemôže v mene spoločnosti vystupovať a konať. Spoločnosť by musela požiadať o doplnenie návrhu týkajúceho sa zápisu osoby konateľa.

K inej situácii dochádza po vzniku spoločnosti, ak spoločnosť na valnom zhromaždení odvolala konateľa z funkcie, alebo sa jej konateľ sám vzdal a zároveň zvolila nového konateľa. Takýto konateľ, aj keď ešte nie je zapísaný v obchodnom registri, je oprávnený konať odo dňa, keď bol pôvodný konateľ odvolaný, alebo sa vzdal funkcie a na valnom zhromaždení bol riadne

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: