Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Zákonná úprava a možnosti jej zmeny v s. r. o. pri jedinom konateľovi / viacerých konateľoch

13.11.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.2.1 Zákonná úprava a možnosti jej zmeny v s. r. o. pri jedinom konateľovi / viacerých konateľoch

Mgr. Martina Jenčová; JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Občiansky zákonník označuje osoby, ktoré sú oprávnené vo všetkých veciach (väzba na všeobecné vymedzenie spôsobilosti na právne úkony s vyššie vymedzenými odchýlkami) konať priamo v mene právnickej osoby ako „štatutárne orgány”. Tento pojem je legislatívnou skratkou vymedzenou v Občianskom zákonníku, ktorý Obchodný zákonník preberá s tým, že pri jednotlivých druhoch obchodných spoločností a družstva špecifikuje označenie štatutárneho orgánu, vymedzuje jeho podstatu ako kolektívneho alebo individuálneho orgánu a odporúča aj spôsob konania v mene spoločnosti. Pre s. r. o. táto všeobecná úprava dáva priestor pre to, aby sa spoločníci dohodli na jej špecifikácii s možnosťou určenia viacerých variant.

Obchodný zákonník oprávnenie štatutárnych orgánov, nad rámec ich vymedzenia v Občianskom zákonníku, dopĺňa pri jednotlivých druhoch obchodných spoločností, teda aj pri s. r. o., aj o pôsobnosť v otázke tvorby vôle spoločnosti. Táto pôsobnosť sa označuje ako „obchodné vedenie” právnickej osoby – podnikateľa - a má väzbu na rozhodovanie v otázkach riadenia podniku podnikateľa – spoločnosti (družstva). Len v uvedenom kontexte je interpretovateľné to zákonné ustanovenie o tom, že prejav vôle s. r. o. ako právnickej osoby bude právne relevantný vždy, kým sa neprekročí pôsobnosť konateľa/štatutárneho orgánu konať v mene podnikateľa, ktorú zákon tomuto orgánu zveruje ako priamemu vykonávateľovi vôle právnickej osoby v okruhu spôsobilosti tejto právnickej osoby nadobúdať svojimi úkonmi pre seba práva a povinnosti, t. j., kým sa neprekročia zákonné obmedzenia spôsobilosti na právne úkony danej právnickej osoby.

V spoločenskej zmluve sa v prípade, ak je konateľov viac, musí upraviť spôsob ich konania v mene spoločnosti, či budú konať každý samostatne alebo dvaja spoločne. V prípade, ak je upravené konanie konateľov tak, že konajú dvaja spoločne, podpísanie zmluvy len jedným konateľom znamená absolútnu neplatnosť uzavretej zmluvy. V tomto prípade nejde o obmedzenie funkcie konateľa ale o vyjadrenie zákonného spôsobu úpravy ich konania v mene spoločnosti. Tretia osoba sa o spôsobe konania konateľov môže presvedčiť z výpisu z obchodného registra.


Prípadné obmedzenie oprávnenia konateľa ako štatutárneho orgánu konať v mene s. r. o. ako podnikateľa nie je účinné navonok, a to ani v prípade zverejnenia tohto obmedzenia. Zverejnenie obmedzenia sa môže uskutočniť buď prostredníctvom zapísanej skutočnosti alebo uložením listiny do zbierky listín a následného zverejnenia týchto skutočností v Obchodnom vestníku. V Obchodnom zákonníku sa týmto zakotvuje ochrana tretej osoby.

V spoločenskej zmluve je ustanovené, že obchodné transakcie spoločnosti v hodnote nad napr. 15 000,- € podliehajú schváleniu valným zhromaždením.

Čo vyplýva z tejto internej úpravy?

Predovšetkým je potrebné upozorniť na to, že by bolo vhodné túto úpravu spresniť tak, že plánované obchodné transakcie podliehajú predchádzajúcemu súhlasu valného zhromaždenia. Následne je potrebné z takto spresneného článku v spoločenskej zmluve odvodiť povinnosť konateľa, aby pripravovanú transakciu dal schváliť spoločníkom na valnom zhromaždení, alebo postupom písomného hlasovania/vyjadrenia sa. V prípade, že konateľ nezíska predchádzajúci súhlas spoločníkov, títo môžu iniciovať súdne konanie na náhradu škody. Predpokladom tohto konania je to, aby spoločník/spoločníci dokázali to, že obchodnou transakciou vznikla spoločnosti škoda – t. j., došlo k zníženiu majetku spoločnosti (tzv. skutočná škoda) alebo predpokladaný majetkový prírastok spoločnosti nenastal (tzv. ušlý zisk!).


Ako z uvedeného textu vyplynulo, s. r. o. bude zaviazaná z úkonu vykonaného jej konateľom, aj keď bol vykonaný v rozpore s internými pokynmi, pričom bude mať právo na náhradu škody od konateľa, prípadne zmluvnej pokuty, prepadnutie zábezpeky a pod., v závislosti od ustanovení zmluvy o výkone funkcie.

Nároky voči druhému účastníkovi právneho vzťahu, s ktorým štatutárny orgán konal, budú závisieť od skutkových okolností prípadu. Jednoznačnosť v konaniach štatutárneho orgánu a požiadavka právnej istoty vo vzťahoch so štatutárnym orgánom (jeho členom) je zásadnou požiadavkou komunitárnej úpravy princípu publicity a jej premietnutia do národných úprav členských štátov EÚ. Nie je možné zo všeobecnej zásady „nikomu neškodiť” neminem laedere) odvodiť všeobecnú povinnosť konajúcich strán, aby prezerali zakladateľské dokumenty podnikateľov – právnických osôb – uložených v zbierkach listín obchodného registra. Skutkové okolnosti prípadu však zároveň môžu viesť k uplatneniu zodpovednosti za škodu za porušenie povinnosti nespôsobovať škodu inému, resp. aj k neplatnosti právneho úkonu, ak pôjde o tzv. kolíznu súčinnosť na obidvoch zmluvných stranách.

Právní rozhledy č. 5/1998 s. 261:

Ak pri uzavieraní zmluvy o pôžičke konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným a zástupca banky kolízne spolupôsobia tak, aby uzavretie zmluvy a vyplatenie pôžičky tretej osobe prebehlo za „chrbtom” hlavného spoločníka, je zmluva o pôžičke neplatná. Ak prekročí konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným vo vnútornom pomere medze svojho zastupiteľského oprávnenia, nemusí si spoločnosť nechať pričítať jeho prejav vôle, ak zneužitie zastupiteľského oprávnenia muselo byť pre partnera evidentné. Tento prípad pravidelne nastáva pri kolíznej súčinnosti.

Konateľ ako štatutárny orgán

Konateľ ako štatutárny orgán s. r. o. môže byť individuálny alebo kolektívny, a to tak pri tvorbe vôle spoločnosti (rozhodovanie), ako aj pri prejave tejto vôle navonok (konanie).


Určenie spôsobu konania musí byť jednoznačné, a to aj v prípade, že vyplýva z podstaty veci (napr. zápis samostatného konania pri jedinom konateľovi).

Zápisu schopný spôsob konania v mene zapísanej osoby je buď „konanie samostatné” alebo „konanie spoločné dvoch”, príp. troch (prípadne viacerých) konateľov. Pod konaním rozumieme vykonávanie právnych úkonov, formálnych (písomných) aj neformálnych (ústnych, konkludentných), vo všetkých veciach. V spoločnosti s ručením obmedzeným je štatutárny orgán individuálny v prípade ustanovenia jedného konateľa a kolektívny v prípade ustanovenia viacerých konateľov. V prípade viacerých konateľov zákon preferuje samostatné konateľské oprávnenie, ktoré sa úpravou v spoločenskej zmluve môže zmeniť na konanie spoločné.

Zbierka súdnych rozhodnutí č. 3/1998:

Ak štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je viac konateľov a každý z nich je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, v spore medzi žalobcom – spoločnosťou, proti žalovanému – konateľovi tejto spoločnosti, nemôže žalovaný úspešne vziať žalobu späť, ktorú podala právnická osoba – obchodná spoločnosť, pretože aj keď je štatutárnym orgánom žalobcu, sú záujmy žalobcu a žalovaného v konaní rozdielne.

Ďalšie orgány oprávnené konať v mene podnikateľa

Okrem štatutárnych orgánov a zástupcov podnikateľov môžu v ich mene a na ich účet konať aj orgány špecifické (tzv. sui generis). Oprávnenie týchto orgánov vyplýva z Obchodného zákonníka (likvidácia) alebo osobitných zákonov (zákon o konkurze a reštrukturalizácii – konkurz) a je spojené so štádiom existencie podnikateľa, kedy je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená osobitným zákonom, ako sme vyššie uviedli. Popri týchto orgánoch zostávajú naďalej existovať aj štatutárne orgány právnických osôb. V štádiu likvidácie zákon ustanovuje, že štatutárne orgány sa vstupom do likvidácie stávajú ex lege likvidátormi, ak výslovná právna úprava zakladateľských dokumentoch neurčuje inak.


V prípade osobitných právnych úprav je koexistencia štatutárneho orgánu a osobitného orgánu sui generis, alebo dvoch orgánov sui generis (napr. konkurz a likvidácia) riešená buď výslovnou právnou úpravou alebo zásadami prednosti stavu neskoršieho. Napríklad, ak po likvidácii nastúpi konkurz v mene s. r. o. úpadcu koná správca konkurznej podstaty a likvidátor buď nekoná vôbec, alebo koná len vo vzťahu k tomu majetku, ktorý bol z konkurznej podstaty vylúčený.

S. r. o. môže konať v právnych vzťahoch aj nepriamo, prostredníctvom svojich zástupcov. Obchodný zákonník ustanovuje systém zákonných zástupcov s nerovnakým vecným rozsahom zastupovania, podporne sa aplikuje aj úprava zákonných zástupcov právnických osôb v Občianskom zákonníku a v dôsledku absencie osobitnej úpravy sa aplikuje úprava zmluvného zastúpenia vykonaná Občianskym zákonníkom.

Zákonné zastúpenie s. r. o.

Pod zákonným zastúpením rozumieme vznik oprávnenia konať za s. r. o. inak ako preukázaním plnej moci. Aj pri zákonnom zastúpení je vôľa s. r. o. ako podnikateľa predpokladom vzniku aj zákonného zastúpenia, osobitne sa však nepreukazuje, je obsiahnutá v konkrétnej forme zákonného zastúpenia. Obchodný zákonník neustanovuje výslovne možnosť ustanovenia substitútu zákonného zástupcu, je preto vhodné, ak sa táto otázka dohodne medzi s. r. o. a jeho zákonným zástupcom (k formám zákonného zastúpenia pozri v ďalšom).

Formy zákonného zastúpenia

Zákonné zastúpenie s. r. o. môže mať formu prokúry, pri ktorej je vôľa s. r. o. pri určení tohto zástupcu spojená so zápisom do obchodného registra.


Prokúra nevzniká samotným prejavom vôle s. r. o., ale až zápisom do obchodného registra a jeho zverejnením.

Ďalšou formou zákonného zastúpenia je zastúpenie vedúcim odštepného závodu, zastúpenie vedúcim podniku zahraničnej osoby alebo vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Aj pri týchto formách je rozhodujúcou právnou skutočnosťou zápis do obchodného registra a jeho zverejnenie. Menej formálne vzniká zákonné zastúpenie pri tzv. podnikovom splnomocnení, kedy obvyklosť pri výkone úkonov súvisiacich s prevádzkou podniku v spojení s neformálnym poverením postačuje na vznik oprávnenia konať za podnikateľa. Zákonné zastúpenie s. r. o. podľa Občianskeho zákonníka je podmienené statusom spoločníka alebo pracovníka s. r. o. a vnútorným predpisom alebo obvyklosťou pri súčasnom splnení podmienky, že úkon bol vykonaný v rámci predmetu činnosti právnickej osoby (v tomto prípade sa aplikuje princíp ultra vires, na rozdiel od konateľa). Fikciu zákonného zastúpenia v záujme ochrany dobrej viery tretích osôb zákon upravil pri konaní v prevádzkarni podnikateľa. Takáto osoba však môže vykonať určitý úkon len v rozsahu, ako jej to vyplýva z vnútorného organizačného predpisu právnickej osoby alebo je to s prihliadnutím na ich pracovné zaradenie obvyklé. Napríklad, ak upratovačka nakupuje čistiace prostriedky pre potreby upratovania v právnickej osobe. Pri prekročení oprávnenia konať, takého konanie zaväzuje právnickú osobu, ak sa týka jej predmetu činnosti a len vtedy, ak druhý účastník o tom nemohol vedieť.

Vedúci odštepného závodu

Ak je vedúci tejto organizačnej zložky zapísaný v obchodnom registri, je

oprávnený za s. r. o. konať len vo veciach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky podniku s. r. o. V rámci tohto vecného obmedzenia je zároveň jeho oprávnenie neobmedzené a voči tretím osobám neobmedziteľné. Vedúci organizačnej zložky podniku s. r. o. je zákonným zástupcom s. r. o. a nie jej štatutárnym orgánom s. r. o. V prípade, že spoločnosť má viac odštepných závodov, vedúci odštepného závodu môže konať za spoločnosť len v otázkach týkajúcich sa odštepného závodu, ktorého je vedúcim a nie je oprávnený konať za iný odštepný závod, aj keby išlo o výhodný obchod pre tento ďalší odštepný závod. V takomto prípade, aby sa vyhol postihu za prekročenie svojho oprávnenia, môže druhého vedúceho odštepného závodu informovať o prípadnej výhodnej ponuke obchodného partnera.


Pokiaľ by vedúci konal vo veciach, ktoré sa netýkajú organizačnej zložky podniku, prekročil by týmto konaním rozsah svojho oprávnenia. Dôsledky prekročenia rozsahu oprávnenia tejto formy zákonného zastúpenia nie sú v zákone riešené, použijú sa pravidlá ustanovené v Obchodnom zákonníku, t. j., ochraňuje sa nevedomosť tretej osoby. Kým sa nepreukáže, že tretia osoba o prekročení oprávnenia vedela, právny úkon s. r. o. zaväzuje.

Prokúra

Prokúra je najširšou možnou formou zastúpenia s. r. o. Obsahom oprávnenia

je vykonávanie všetkých úkonov spojených s prevádzkou podniku s. r. o. s výnimkou scudzovania a zaťažovania nehnuteľností podnikateľa. Spojitosť s prevádzkou podniku s. r. o. je vecným obmedzením obsahu prokúry.

Ak by spoločnosť chcela poveriť prokuristu aj na scudzovanie a zaťažovanie nehnuteľností musela by to výslovne v udelení prokúry uviesť s prihliadnutím na uvedené zákonné obmedzenie zastupovania prokuristu. Pri prekročení svojho udeleného oprávnenia na výkon funkcie prokuristu by tento zodpovedal spoločnosti za prípadnú vzniknutú škodu.

Pod scudzovanie nehnuteľnosti môžeme zahrnúť tieto transakcie:

  • kúpa (aj na splátky), z čoho vyplýva, že prokurista kupovať nehnuteľnosti pre s. r. o. môže, ale nesmie nehnuteľnosť predávať (ak na to nemá rozšírené oprávnenie oproti náležitostiam zákona o prokúre) a nesmie nehnuteľnosti vo vlastníctve s. r. o. zaťažovať záložným právom,

  • zámena alebo výmena,

  • darovanie,

  • prenájom s právom kúpy prenajatej veci,

  • lízing s prevodom vlastníckeho práva,

  • mix zmluva (predaj/kúpa nie v trhovej cene).

Pod zaťaženie nehnuteľnosti môžeme zahrnúť tieto transakcie:

  • záložné právo, kedy je nehnuteľnosť s. r. o. zálohom,

  • zriadenie vecného bremena,

  • služobnosti,

  • zaťaženie inou právnou povinnosťou (právo prechodu, prejazdu, umiestnenie

inžinierskych sietí na pozemku).

Prokuristom sa môže stať len fyzická osoba, ktorej záujmy nie sú v kolízii so záujmami s. r. o. Na vzťah prokuristu a s. r. o. sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka.

Zbierka súdnych rozhodnutí č. 106/2002:

Prokurista z titulu tejto svojej funkcie je oprávnený zastupovať podnikateľa v občianskom súdnom konaní. Nepotrebuje k tomu od podnikateľa osobitné splnomocnenie podľa § 24 O. s. p., a preto nie je nutné mu písomnosť doručovať podľa ustanovenia § 49 O. s. p.

Podnikový splnomocnenec

Fyzická osoba, ktorú konateľ s. r. o., prípadne rozhodnutie valného zhromaždenia, poveril pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou, sa považuje za zákonného zástupcu s. r. o., nakoľko môže konať za s. r. o. bez plnej moci, ak je poverená určitou činnosťou a zároveň, ak ide o činnosť týkajúcu sa prevádzkovania podniku s. r. o. Oprávnenie fyzickej osoby konať za spoločnosť môže vyplynúť aj z vnútorných predpisov spoločnosti, napríklad organizačného poriadku. Musí však ísť o činnosť, ktorá je s prihliadnutím na pracovné zaradenie obvyklá.


Ide o faktický stav poverenia, ktorý vychádza z organizačnej štruktúry podniku. Pod oprávnenie konať ako podnikový zmocnenec sa môžu subsumovať viaceré (všetky) úrovne riadenia podniku podnikateľa. Vo vzťahu k tretím osobám bude rozhodujúce označenie „poverenia”, podľa ktorého sa bude posudzovať aj obvyklosť konania zákonného zástupcu súvisiaca s činnosťou, na ktorú bol poverený. Tretia osoba bude odlišovať medzi oprávnením vyplývajúcim z poverenia „generálneho riaditeľa” a „vedúceho logistiky”. Obvyklosť by sa mala posudzovať v kontexte s podnikateľskou praxou, zaužívaných postupov v praxi jednotlivých subjektov. Existenciu poverenia bude musieť preukazovať a dokazovať tretia strana, prekročenie oprávnenia konať v mene podnikateľa bude dokazovať podnikateľ samotný.

Interné pravidlá pre rozsah oprávnenia konať ako zákonný zástupca spoločnosti by mali byť stanovené aj v takomto prípade. Navonok by boli účinné len v rámci posúdenia kritéria „obvyklosti”.

K uvedenej možnosti alternácie spôsobov konania jednej fyzickej osoby za podnikateľa je potrebné upozorniť na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorá vo veci dovolania rozhodla vo veľkom senáte NS ČR sp. zn. 31 Odo 11/2006 zo dňa 15. 10. 2008 so záverom: „Osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, nemôže súčasne konať za spoločnosť alebo družstvo ako zákonný zástupca podľa § 15 ObchZ.” Sme toho názoru, že ustanovenia Obchodného zákonníka takýto zákaz výslovne neustanovujú, ani z povahy jeho ustanovení takýto zákaz nevyplýva, t. j. podľa súčasnej právnej úpravy nie je správne odvodiť zákaz pre takúto kombináciu konania fyzickej osoby za podnikateľa.

Poverenie určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku nemusí byť formalizované (písomná forma sa nevyžaduje). V praxi vyplýva poverenie najmä z vnútorných organizačných predpisov (napríklad v banke vedúci úverového oddelenia je oprávnený podpisovať úverové zmluvy, vystavovať zmenky) alebo z rozhodnutia štatutárneho orgánu a následnej prezentácie tejto skutočnosti v právnych vzťahoch.


Osoba poverená určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku je oprávnená len na také úkony, ku ktorým obvykle dochádza pri prevádzkovaní podniku. Posúdenie, či ide o obvyklý úkon, závisí od konkrétnej činnosti pri prevádzkovaní podniku. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že takáto osoba je oprávnená na všetky občianskoprávne a obchodnoprávne úkony v súvislosti s činnosťou, na ktorú bola osoba poverená pri prevádzkovaní podniku. Táto osoba obvykle býva v dlhodobom pracovnom pomere vo vzťahu k podnikateľovi. Takéto oprávnenie môže vzniknúť aj brigádnikovi, ktorý vykonáva určitú činnosť pre podnikateľa na podklade jednorazového poverenia na základe dohody o pracovnej činnosti.

Ak má poverená osoba pochybnosť, či ide o obvyklý úkon, odporúčame, aby si vyžiadala udelenie plnej moci od štatutárneho orgánu v záujme prevencie vzniku problémov.

Ak poverená osoba prekročí rozsah poverenia (pri svojej činnosti urobí neobvyklý úkon), je týmto konaním podnikateľ zaviazaný len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.


Povahu poverenia na určitú činnosť pri prevádzkovaní podniku nemá činnosť na základe mandátnej zmluvy a zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorá predpokladá zmluvné zastúpenie, vystavenie plnej moci.

Zo súdnej praxe č. 5/1998:

Z postavenia vedúceho obchodného oddelenia podniku vyplýva aj jeho splnomocnenie robiť v mene podnikateľa právne úkony v obchodnom styku pri tejto činnosti obvyklé. Uzatváranie kúpnych zmlúv o kúpe tovaru, ktorý slúži na podnikanie podnikateľa, nepochybne medzi takéto úkony patrí.

Konanie v prevádzkarni podniku s. r. o.

Ak fyzická osoba koná v mene s. r. o. v jej prevádzkarni bez toho, aby bola na to oprávnená ako zákonný zástupca alebo ako zástupca na základe plnej moci, zákon chráni dobrú vieru tretích osôb, ktoré urobili úkon s touto nepoverenou osobou v prevádzkarni podnikateľa. S. r. o. bude zaviazaná z úkonu, ktorý vykonala neoprávnená osoba v jej mene, až kým nepreukáže, že tretia osoba mohla vedieť, že osoba konajúca v prevádzkarni s. r. o. na to nebola oprávnená. Aj v tomto prípade sa tretia osoba ako navrhovateľ v prípadnom súdnom spore bude odvolávať na existenciu poverenia (zákonnú fikciu) a s. r. o. bude preukazovať existenciu objektívneho stavu, kedy mohla konajúca osoba vedieť o neoprávnenosti konania v jej mene. Z pohľadu tretej osoby je dôležitá tzv. objektivizácia jej nevedomosti, t. j., dôkaz sa bude zakladať na tom, či by iné tretie osoby pri racionálnom konaní a v rovnakom postavení nevedeli a nemohli o prekročení oprávnení vedieť (očakáva sa istý stupeň obozretnosti, nepostačuje subjektívna nevedomosť tretej osoby).

Konatelia

Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len fyzická osoba, a to v pozícii jedného konateľa, t. j. individuálny štatutárny orgán alebo v pozícii kolektívneho štatutárneho orgánu. Jediný konateľ ako individuálny štatutárny orgán koná v mene spoločnosti vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu ku tretím osobám.


V prípade existencie viacerých konateľov ako kolektívneho štatutárneho orgánu je nevyhnutné určiť spôsob konania v mene spoločnosti. Spôsob konania znamená určenie, ako kolektívny orgán, ktorý je tvorený niekoľkými konateľmi, prejavuje vôľu právnickej osoby navonok vo vzťahu ku tretím osobám. Spôsob konania štatutárneho orgánu je povinne zapisovaným údajom do obchodného registra a je zároveň povinnou náležitosťou spoločenskej zmluvy.

Spôsob konania v mene spoločnosti pri viacerých konateľoch je zákonom odporúčaný tak, že ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje spôsob konania inak. Spoločenská zmluva môže upraviť

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: