Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Záujmové združenia občanov

5.11.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.25 Právna úprava záujmových združení občanov podľa zákona č. 83/1990 Zb.

4.25.1 Záujmové združenia občanov

JUDr. Ivan Solej; JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Právny poriadok Slovenskej republiky zakotvuje právnu úpravu občianskych združení (ďalej aj len „OZ“), ako jednej z foriem mimovládnych organizácií, do zákona Federálneho zhromaždenia ČSSR - zákon číslo 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Novely zákona sa uskutočnili zákonom č. 300/1990 Zb., č. 513/1991 Zb., 62/1993 Z. z., 274/2009 Z. z., 91/2016 Z. z. a 125/2016 Z. z. Zákon upravuje podmienky založenia, existencie aj zániku OZ.

OZ môžu zakladať občania Slovenskej republiky. Je teda dôležité si uvedomiť, že toto právo sa podľa zákona netýka cudzincov ani osôb bez štátnej príslušnosti (apolyta). Toto právo nie je viazané na žiadne ďalšie osobitné povolenia štátneho orgánu. Je potrebné zdôrazniť, že OZ predstavujú osobitnú formu realizácie práva na združovanie občanov a nevzťahuje sa na akékoľvek formy združení a združovania. Predovšetkým sa zákon nevzťahuje na združovanie (§ 1 ods. 3):

a) V politických stranách a politických hnutiach - tu existuje úprava osobitným predpisom.

b) Na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní - nemožno OZ zamieňať s obchodnou spoločnosťou založenou podľa Obchodného zákonníka (s. r. o., a. s.) alebo stavovským združením, ako je napr. Slovenská advokátska komora apod.

c) V cirkvách a náboženských spoločnostiach.

d) Na výkon práva poľovníctva.

Naopak do kategórie združení, ktoré spadajú pod úpravu zákona patria spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby, ale aj odborové organizácie. Všetky spomínané môžu mať právnu formu občianskych združení.

Členstvo v občianskom združení

Pokiaľ ide o členstvo v OZ, to zákon umožňuje aj právnickým osobám, no § 2 ods. 4 zavádza obmedzenie, týkajúce sa príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky - vojakov v činnej službe, ktorí nemôžu vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich. Právna úprava ochrany sociálnych záujmov príslušníkov ozbrojených zložiek je zverená osobitným predpisom.

OZ sú právnickými osobami a ich postavenie a činnosť môžu štátne orgány ovplyvňovať len v medziach zákona.

Vzhľadom na to, že v prípade zákona ide o úpravu práva občanov slobodne sa združovať, tomu zodpovedá aj dikcia § 3, podľa ktorého nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v OZ, ani k účasti na ich činnosti. Z OZ môže každý slobodne vystúpiť. Nikomu nesmie byť občiansky na ujmu, že sa združuje, že je členom OZ, že sa zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje, alebo že naopak stojí mimo neho. Naopak, práva a povinnosti člena OZ upravujú stanovy občianskeho združenia, nakoľko ich obsah v procese registrácie OZ, respektíve ich zmeny aktívne posudzujú príslušné štátne orgány.

Nedovolené združenia

Zákon reflektuje aj na úpravu ochrany ľudských práv a základných slobôd obsiahnutú v Ústave SR a v tejto súvislosti § 4 uvádza, že nie sú dovolené združenia:

a) ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov, podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony;

b) ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi;

c) ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami; za také sa nepovažujú združenia, ktorých členovia držia alebo používajú strelné zbrane na športové účely.

Združenia rovnako nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov, nesmú riadiť štátne orgány a ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi.

Vznik občianskeho združenia

OZ v zmysle § 6 zákona vzniká registráciou. Uvedený paragraf upravuje celý priebeh i náležitosti procesu registrácie. Proces registrácie začína podaním návrhu na registráciu OZ („ďalej len „návrh“) § 6 zákona.

Návrh na registráciu OZ

Návrh na registráciu OZ môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov. Znamená to, že zákon pripúšťa, aby návrh podalo viac osôb ako tri (napr. štyri, päť...), pričom neurčuje párny alebo nepárny počet, nesmie ich však byť menej.

Prípravný výbor

Osoby, ktoré návrh podpisujú, tým vytvárajú prípravný výbor OZ (ďalej len „prípravný výbor“), ktorý v procese registrácie OZ vystupuje v mene občianskeho združenia. Aspoň jeden z členov prípravného výboru musí mať 18 rokov, pričom všetky osoby musia byť občanmi SR. Registračná prax ustálila, že ostatné osoby (druhá a tretia) ako členovia Prípravného výboru nesmú mať menej ako 16 rokov, inak bude návrh zamietnutý. Zákon neupravuje, čo by sa stalo, ak by menej ako 16 rokov mali ďalšie osoby - členovia Prípravného výboru, teda štvrtá, piata a pod., no je dôvodné sa domnievať, že by sa na ich podpisy na návrhu neprihliadalo, respektíve je možné sa domnievať, že by boli posudzované v spojitosti s konkrétnym vekom danej osoby a jej konanie by sa posudzovalo v kontexte s § 9 OZ (Občianskeho zákonníka), ktorý uvádza, že „Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.“

Osoby tvoriace prípravný výbor návrh vlastnoručne podpíšu a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a adresy bydliska. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene.

Náležitosti návrhu na registráciu

Návrh na registráciu pozostáva z nasledovných dokumentov:

1. samotné tlačivo návrhu,

2. stanovy OZ v 2 vyhotoveniach,

3. potvrdenie o zaplatení správneho poplatku (v súčasnosti vo výške 66 €).

Pokiaľ stanovy občianskeho združenia neurčujú niečo iné, koná v mene OZ až do vytvorenia jeho orgánov prípravný výbor. Názov OZ sa musí líšiť od názvu právnickej osoby, ktorá už vyvíja činnosť na území SR, teda nielen iného OZ, ale aj ďalších právnických osôb vytvorených na základe osobitných predpisov a zapisovaných do iných registrov (napr. obchodné spoločnosti, politické strany a pod.).

Stanovy OZ

Stanovy OZ musia podľa zákona obsahovať:

a) názov OZ,

b) sídlo, ak je sídlo v Bratislave alebo v Košiciach, je nutné v adrese uviesť aj mestskú časť,

c) cieľ činnosti OZ,

d) orgány OZ, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia,

e) ustanovenia o organizačných jednotkách OZ, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať v mene združenia s vymedzeným rozsahom pôsobnosti,

f) zásady hospodárenia,

g) zánik združenia.

Registračná prax v súčasnosti ustálila, že podpisy členov prípravného výboru na žiadnom z dokumentov, potrebných pre registráciu OZ, nie je potrebné úradne osvedčiť.

Ústredným orgánom štátnej správy vecne príslušným pre podanie návrhu i celý proces registrácie OZ je Ministerstvo vnútra SR (ďalej len „ministerstvo“).

Nepresné údaje

Ak návrh nemá náležitosti podľa zákona, alebo ak sú údaje v ňom neúplné alebo nepresné, Ministerstvo na to Prípravný výbor bezodkladne, najneskôr do 5 dní od doručenia návrhu, upozorní s tým, že dokiaľ nedostatky nebudú odstránené, konanie o registrácii OZ sa nezačne.

Konanie o registrácii sa začne dňom, keď ministerstvu došiel návrh, ktorý nemá nedostatky. O dni začatia ministerstvo bezodkladne upovedomí splnomocnenca prípravného výboru.

Odmietnutie registrácie OZ

Ministerstvo registráciu OZ odmietne (§ 8), ak z predložených stanov vyplýva, že:

  • ide o politickú stranu a politické hnutie,

  • ide o organizáciu zriadenú na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní,

  • ide o cirkev alebo náboženskú spoločnosť,

  • stanovy nie sú v súlade so zákonom,

  • ide o nedovolené združenie,

  • ciele združenia sú v rozpore s požiadavkami zákona (§ 5).

Lehoty

O odmietnutí registrácie rozhodne ministerstvo do 10 dní od začatia konania a rozhodnutie doručí splnomocnencovi prípravného výboru.

Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie môžu členovia prípravného výboru podať do 60 dní odo dňa, keď rozhodnutie bolo ich splnomocnencovi doručené, opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Súd rozhodnutie ministerstva zruší, ak neboli dané dôvody na odmietnutie registrácie. Deň právoplatnosti takéhoto rozhodnutia súdu je dňom registrácie OZ. Na žiadosť splnomocnenca prípravného výboru mu ministerstvo zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.

Ak splnomocnencovi prípravného výboru nebolo do 40 dní od začatia konania doručené rozhodnutie Ministerstva o odmietnutí registrácie, OZ vznikne dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty. Tento deň je dňom registrácie. Na žiadosť splnomocnenca prípravného výboru mu ministerstvo zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.

Pokiaľ ministerstvo nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 10 dní od začatia konania registráciu a v tejto lehote zašle splnomocnencovi prípravného výboru jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie, ktorým je deň odoslania. O registrácii sa nevydáva rozhodnutie v správnom konaní.

Žiadosť o pridelenie IČO

Vznik občianskeho združenia, jeho názov a sídlo oznámi ministerstvo do 7 dní po registrácii Štatistickému úradu Slovenskej republiky. V súlade so zákonom č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov musí občianske združenie požiadať o pridelenie IČO miestne príslušné pracovisko štatistického úradu. Povinnosť občianskeho združenia požiadať o IČO sa spresnila zákonom č. 272/2015 Z. z., s účinnosťou od 1. novembra 2015 je občianske združenie ako aj ďalšie právnické osoby povinné požiadať o IČO pri svojom založení. V prípade, že bolo založené pred rokom 2001 a nemalo pridelené IČO, musí o to požiadať.

Odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov sa stáva právnickou osobou dňom nasledujúcim po tom, keď ministerstvu bol doručený návrh na jej evidenciu.

Žiadosť o pridelenie DIČ

Občianske združenie môže byť založené za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti. V takomto prípade musí požiadať o DIČ (daňové identifikačné číslo) a musí sa registrovať na daňovom úrade a v Sociálnej poisťovni.

Občianske združenie sa pri vykonávaní podnikateľskej činnosti stane zamestnávateľom a môže zamestnávať osoby na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonávaní pracovnej činnosti.

Zmena stanov OZ

Po vzniku OZ je kedykoľvek možné prostredníctvom orgánov občianskeho združenia podať návrh na zmenu stanov OZ. Zmenu stanov oznámi OZ písomne ministerstvu do 15 dní od jej schválenia a pripojí vo dvoch vyhotoveniach text zmeny.

Povaha občianskeho združenia

Občianske združenie je právnická osoba, ktorá má právnu subjektivitu. Môže konať ako subjekt vo vlastnom mene, môže uzavierať zmluvy, nadobúdať majetok, uzavierať aj pracovné zmluvy. Za svoje konanie znáša zodpovednosť a má aj procesnú subjektivitu. Môže byť preto aj účastníkom súdneho, správneho konania alebo iného konania môže mu byť uložená pokuta v konaní.

Činnosť občianskeho združenia je zameraná na uplatňovanie záujmov svojich členov a môže byť založené aj na verejnoprospešné účely. Zameranie občianskeho združenia býva spravidla na vzdelávanie, ochranu životného prostredia, charitu, športové aktivity.

Občianske združenia nemajú predpísané ich označenie v názve a môžu nimi byť aj spolky, kluby zväzy.

Rozpustenie OZ

Ak zmena stanov OZ nie je v súlade s ustanoveniami § 6 ods. 2 a 4 zákona, teda alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné alebo ak sú dôvody na odmietnutie registrácie podľa § 8 ods. 1, ministerstvo na to OZ bezodkladne upozorní. OZ je povinné tieto nedostatky odstrániť do 60 dní odo dňa doručenia tohto upozornenia a v lehote ďalších 10 dní o tom ministerstvo upovedomiť. Ak tak neurobí, ministerstvo OZ rozpustí; proti rozhodnutiu ministerstva možno podať opravný prostriedok na Najvyšší súd SR.

Ak nie je dôvod na postup ministerstva podľa predchádzajúceho odseku, zašle ministerstvo občianskemu združeniu do 10 dní od doručenia tohto oznámenia o navrhovanej zmene stanov OZ jedno vyhotovenie zmeny stanov, na ktorom vyznačí, že berie zmenu na vedomie.

Zánik OZ

OZ zaniká:

  • dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným občianskym združením,

  • právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení,

  • rozhodnutím súdu v trestnom konaní.

Dobrovoľné rozpustenie

Pokiaľ stanovy OZ neurčujú spôsob dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: