Darček k Vášmu predplatnému
Valné zhromaždenie od A po Z

 

 

PRAKTICKÉ INFORMÁCIE
Najbližšia daňová povinnosť
21.10.2019 - Daň z pridanej hodnoty
Kurzy mien 15.10.2019
1 EUR1,1 USD (-0)
1 EUR0,88 GBP (+0,01)
1 EUR4,29 PLN (-0,01)
1 EUR25,82 CZK (+0,02)
Ďalšie meny
Platné od 16.3.2016
Jednodňové refinančné operácie 0,25 %
Hlavné refinančné operácie 0,00 %
Jednodňové sterilizačné operácie -0,40 %
viac
B
Cestovné náhrady
Stravné v SR

5 - 12 hodín

5,10 €

12 - 18 hodín

7,60 €

nad 18 hodín

11,60 €

 

ostatné
VESTNÍKY MINISTERSTIEV

 

 

PREDPOVEĎ POČASIA

 

 

Odporučané postupy

Odporúčaný postup pri vymáhaní pohľadávok

Najbežnejším a najčastejším právnym problémom, ktorý musia spoločnosti s ručením obmedzeným v súčasnosti riešiť, je problém vymožiteľnosti pohľadávok. Pomerne častým javom sú dlhoročné súdne konania končiace exekúciou dlžníka, ktorý v čase jej výkonu už nedisponuje žiadnym majetkom, takže celá tortúra súdneho a exekučného konania má zmysel iba pre uznanie pohľadávky ako daňového výdavku v účtovníctve veriteľa. Ďalším problémom, ktorý sa objavuje v konaniach, je problém nespornosti pohľadávky. Pohľadávka musí byť nesporná čo do jej výšky a dôvodu a rovnako musí byť nesporným i určenie subjektu, ktorý je dlžníkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nevyhnutné predvídať problémy s vymáhaním pohľadávky už pri podpise zmluvy s dlžníkom. Zmluva môže obsahovať vhodné hmotnoprávne i procesnoprávne ustanovenia, ktoré veriteľovi podstatne uľahčia postup pri vymáhaní jeho pohľadávky.

 

  1. UZATVORENIE ZMLUVY – čo by mala zmluva obsahovať?

Každá zmluva by okrem jej podstatných častí, bez uvedenia ktorých by bola neplatná, mala obsahovať a upravovať nasledovné skutočnosti:

 

  1. A) Správne a úplné označenie zmluvných strán

Označovanie účastníkov zmlúv je v praxi veľmi zanedbávanou náležitosťou zmlúv. Podnikatelia spravidla nevedia, akým spôsobom by mali byť ako účastníci zmlúv označovaní, problematickým je spravidla rozsah označenia, teda určenie, čo je potrebné uviesť v označení účastníkov:

  • úplné obchodné mená účastníkov – podľa výpisov z obchodného, resp. živnostenského alebo iného podnikateľského registra. V praxi sa bežne vyskytujú prípady, keď osoba žalovaná nie je totožná s osobou zaviazanou so zmluvy, čo vedie často k neriešiteľným situáciám a zamietaniu žalôb. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu (napr. CAB, s. r. o.). Obchodné meno fyzických osôb je tvorené ich menom a priezviskom, prípadne dodatkom odlišujúcim osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Pri fyzických osobách je preto potrebné uvádzať ich úplné obchodné meno, napr. Ing. Jozef Filo – PRESS (nebude dostačujúce, ak bude v zmluve označené iba „PRESS“!),
  • sídlo alebo miesto podnikania (fyzické osoby nemajú sídlo, ale miesto podnikania),
  • problém však môže vzniknúť, ak dlžník síce má zapísané sídlo v obchodnom registri, ale sa v ňom nezdržiava a nepreberá zásielky, ktorými chce veriteľ preukázať doručenie pokusu o pokonávku alebo iného úkonu, 
  • identifikačné a prípadne i daňové identifikačné číslo,
  • údaj o zápise účastníka v obchodnom registri alebo príslušnej evidencii podnikateľov (ak je účastník osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, uvádza sa označenie súdu, ktorý vedie príslušný obchodný register, v ktorom je osoba zapísaná, oddiel a vložku, v ktorej sa nachádza jej zápis),
  • údaj o osobách, ktoré sú oprávnené konať v mene účastníka zmluvy a ktoré budú zmluvu podpisovať. V prípade obchodných spoločností ide predovšetkým o ich štatutárne orgány (spoločnosti s ručením obmedzeným – konatelia, akciové spoločnosti – členovia predstavenstva, verejné obchodné spoločnosti – poverení spoločníci, komanditné spoločnosti – komplementári, družstvá – členovia predstavenstva, resp. v prípade malých družstiev predseda družstva). Je nevyhnutné dbať na to, aby tieto osoby konali spôsobom zapísaným v obchodnom registri. Napr., pokiaľ majú spoločnosť s ručením obmedzeným platne zaväzovať dvaja konatelia, nebude ju zaväzovať zmluva, ktorú podpíše iba jeden z nich. Taktiež pri akciových spoločnostiach je potrebné dbať na to, či konajú v jej mene členovia predstavenstva, ktorí ju môžu zaväzovať (nie každý člen predstavenstva musí byť oprávnený konať v mene spoločnosti), mnoho akciových spoločnosti môže zaväzovať člen predstavenstva spolu s predsedom predstavenstva a pod. V súčasnosti, keď obchodné registre zapisujú zmeny údajov do 5 dní od podania návrhu, nie je problém získať aktuálne údaje o obchodnom partnerovi v deň podpisu zmluvy. Pokiaľ zmluvu podpisuje prokurista (osoba prokuristu sa taktiež zapisuje do obchodného registra), mal by uviesť pri svojom podpise tiež dodatok, že koná ako prokurista, resp. per prokuram. Pokiaľ z prokúry nevyplýva niečo iné, prokurista nemá právo zaťažovať a scudzovať nehnuteľnosti. Účastníka môže pri podpisovaní zmluvy zastupovať i splnomocnenec, v týchto prípadoch je nevyhnutné trvať na predložení písomného splnomocnenia  a overení údajov o splnomocnencovi z jeho preukazu totožnosti (splnomocnenie  je účelné  pripojiť a zviazať k zmluve). Pokiaľ musia byť podpisy na uzatváranej zmluve úradne osvedčené, musí byť aj podpis splnomocniteľa na plnej moci úradne osvedčený, v ostatných prípadoch to však pre právnu istotu zmluvných strán možno tiež odporúčať,
  • bankové spojenie účastníkov zmluvy - a to i v prípadoch, keď sú účastníkmi, v prospech účtu ktorých sa nebude plniť (dlžníkmi). Bankové spojenie a účet v banke je v súčasnej dobe označený ako IBAN SK. Problém však môže vzniknúť aj v tomto prípade, ak dlžník nemá na účte finančné prostriedky.  Tento údaj je cenným predovšetkým v možnom exekučnom konaní. Exekútor vie veľmi pohotovo pri výkone exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného vymôcť splatnú  exekvovanú pohľadávku.

Údaje o zmluvných a obchodných partneroch musia byť uvedeným spôsobom uvádzané aj na iných listinách, tzn. predovšetkým na obchodnej korešpondencii s nimi, napr. na faktúrach, dodacích listoch, výzvach na úhradu, oznámeniach o chybnom plnení a uplatnení nárokov na odstránenie chýb   a pod.

V prípade, ak ide o nového obchodného partnera, by sa mala strana presvedčiť, aké renomé má druhá strana, či je známa v podnikateľských kruhoch z hľadiska plnenia záväzkov a plnenia bez chýb  a aké skúsenosti majú s ním iní podnikatelia z hľadiska dodržiavania lehôt pri plnení zmluvných záväzkov a pri platení záväzkov.

  1. B) Splatnosť pohľadávky Zmluva by mala jednoznačne určovať, kedy sa pohľadávka stáva splatnou a odkedy je dlžník v omeškaní. Splatnosť sa spravidla určuje presným dňom, prípadne je viazaná na určitú právnu skutočnosť (napr. veľkonočný pondelok). V niektorých zmluvách sa možno stretnúť s tým, že k dohodnutej dobe plnenia sa zjednáva ešte zvláštna lehota označovaná ako respiro, napr. do 31. 12. 2019 s mesačným respirom. Potom platí, že dlžník plní včas, pokiaľ svoj záväzok splní v dohodnutej lehote plnenia vrátane stanoveného respira. Ak plní v týchto prípadoch dlžník už po uplynutí dohodnutej doby, ale ešte v rámci respira, nemožno hovoriť o dlžníkovom omeškaní. V prípadoch, ak  čas  plnenia  nie je  v zmluve  určený,  je  veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Presné určenie času na plnenie je dôležité i pre vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania.

 

  1. C) Úroky a úroky z omeškania

Úroky a úroky z omeškania tvoria v súlade s ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964, Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), príslušenstvo pohľadávky. Úrok nie je sankciou, ale cenou peňazí, hradenou tým, kto si peniaze na určitú dobu vypožičia. Úrok je príslušenstvom pohľadávky a až jeho nesplatenie oprávňuje veriteľa vymáhať na dlžníkovi úrok z omeškania podľa ust. § 369 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), a to i keď sa o tejto možnosti zmluva nezmieňuje. Úrok z omeškania je sankciou za to, že si jedna strana bez súhlasu partnera čerpá na jeho úkor vynútený úver. Z tohto dôvodu vzniká veriteľovi nárok na tento úrok podporne zo zákona, pričom sa dá použiť len pri omeškaní dlžníka s platením peňažnej pohľadávky. Zmluvné strany si môžu v zmluve dohodnúť výšku úrokov z omeškania. Od 1. 2. 2013 vstúpila do platnosti novela Obchodného zákonníka, ktorá podstatným spôsobom upravila zákonnú výšku úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka. Zmena, ktorú priniesla novela, je dôsledkom transpozície smernice č. 2011/7/EÚ, ktorá nahradila smernicu č. 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. 6. 2002 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách do nášho právneho poriadku. Smernica vychádza z toho, že omeškanie dlžníka s platením peňažného záväzku predstavuje čím ďalej vážnejšiu prekážku úspechu spoločného trhu. Tieto problémy sú hlavnou príčinou platobnej neschopnosti, ktorá ohrozuje existenciu najmä malých a stredných podnikateľov a má za následok rozsiahle straty pracovných miest. Cieľom smernice je, aby bola sankcia za omeškanie s plnením peňažného záväzku – úrokov z omeškania, dostatočne účinnou zábranou odrádzajúcou dlžníkov od neplnenia ich zmluvných povinností.

Podľa § 369 novely Obchodného zákonníka platí pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného záväzku, že veriteľovi, ktorý splnil svoje povinnosti dohodnuté v zmluve alebo vyplývajúce zo zákona, vzniká právo požadovať úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve. Novinkou je, že právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká aj bez potreby ich vyúčtovania alebo osobitnej výzvy.

V prípade, že sa zmluvné strany nedohodli na výške úrokov, vzniká dlžníkovi povinnosť platiť úroky podľa nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Táto je určená vo výške 9 percentuálnych bodov, ktorá je zvýšená o základnú úrokovú sadzbu určenú Európskou centrálnou bankou. Od septembra 2014 základná úroková sadzba je určená vo výške 0,05 % ( spolu úrok je vo výške 9,05 ). V súčasnosti však je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou 0,00%, ktorá platí od 16. marca 2016.

Podľa nariadenia vlády SR č. 303/2014 Z. z., ktorým bolo zmenené a doplnené nariadenie vlády SR č. 21/2003 Z. z. platí, že sadzba úroku z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálne banky platnej k prvému dňu  príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšená o 5, 8, 9 percentuálnych bodov, takto určená sadzba sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa odseku 2)  namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov  a takto určená sadzba úrokov z omeškania platí po celú dobu omeškania.

Po novele Obchodného zákonníka došlo k zmene výšky úrokov z omeškania a oproti úprave občianskoprávnych vzťahov predstavuje rozdiel v úrokoch z omeškania, kde je pri obchodnoprávnych vzťahoch  sadzba úrokov podľa Obchodného zákonníka vyššia a podľa nariadenia vlády č. 303/2014 Z. z. predstavuje 8 percentuálnych bodov alebo 9 percentuálnych bodov. V občianskoprávnych vzťahoch je v § 3 zák. č. 87/1995 Zb.   sadzba úrokov  z omeškania 5 percentuálnych bodov.

Zároveň sa v novele Obchodného zákonníka upravuje duálny systém  sadzby úrokov z omeškania pre subjekty verejného práva a osobitnú úpravu pre podnikateľské subjekty (alebo, ktoré ako také v zmluvných vzťahoch vystupujú, napríklad pri úprave absolútnych obchodov podľa § 261 ods. 6).  

Pre subjekt verejného práva, ktorý je v omeškaní s platením peňažného záväzku, vzniká  povinnosť platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania najmenej vo výške podľa sadzby určenej nariadením vlády č. 9/2013 Z. z.

Pri novele Obchodného zákonníka sa spresnil pojem subjektu verejného práva, ktorým je štátny orgán, obec, vyšší územný celok, právnická osoba, ktorá bola založená alebo zriadená za účelom plnenia potrieb všeobecného záujmu a je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva (štátny orgán, obec, alebo vyšší územný celok), je ním kontrolovaná a vymenúva alebo volí v ňom    viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

Významnou zmenou je, že  veriteľ sa nesmie vopred vzdať nároku na úrok z omeškania pred porušením zmluvnej povinnosti. Dohodnutie doložky v zmluve o vzdaní sa nároku na úroky z omeškania vopred predstavuje nekalú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, alebo nekalú obchodnú prax, ktorá je zakázaná.

Ďalšou dôležitou zmenou je, že výška úrokov z omeškania sa započítava na nárok na náhradu škody, ktorá veriteľovi vznikla.

Ak je v zmluvnom vzťahu jedna zo strán spotrebiteľom, tak možno voči nemu uplatňovať úrok z omeškania najviac vo výške podľa občianskeho práva.

Zmluvné strany by si v zmluvách prioritne mali dohodnúť výšku úrokov z omeškania. Limitujúcim faktorom pri jej určovaní by mal byť iba rozpor s dobrými mravmi alebo rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. V prípade rozporu výšky úrokov z omeškania s dobrými mravmi je dôsledkom neplatnosť právneho úkonu, t. j. dohody o výške úrokov. V prípade rozporu so zásadami poctivého obchodného styku je síce dohoda o výške úrokov z omeškania platne uzavretá, ale súd odmietne ochranu výkonu tohto práva. Základnou zásadou poctivého obchodného styku je však zásada riadneho a včasného plnenia prevzatých záväzkov, preto i Najvyšší súd SR v tejto otázke judikoval, že pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť, keďže žiadny právny predpis ich výšku neobmedzuje.

 

Pozn.

Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Od septembra 2014 je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %. Platí preto zákonný úrok vo výške 8,05. Ako sme už uviedli v súčasnom období od marca 2016 je úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 %.

  1. D) Zmluvná pokuta

V súvislosti s pohľadávkou a jej príslušenstvom je nevyhnutné upozorniť na inštitút zmluvnej pokuty, ktorý si môžu zmluvné strany pre prípad porušenia záväzkov v zmluve dohodnúť. Zmluvná alebo konvenčná pokuta sa v praxi ešte stále zamieňa s úrokmi z omeškania. Pri zmluvnej pokute ide o vedľajšiu písomnú dohodu účastníkov záväzkového vzťahu, v ktorej sa niektorá zo strán zaväzuje voči druhej strane k zvláštnemu a konkrétne špecifikovanému plneniu pre prípad, že poruší určitú zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať všeobecnú podmienku platnosti akéhokoľvek právneho úkonu, ktorou je jeho dostatočné a zrozumiteľné vyjadrenie. V konkrétnej kauze tak bola judikovaná neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, ktorá bola dohodnutá pre prípad „hrubého porušenia zmluvného vzťahu“, bez toho aby bolo dohodnuté, čo sa rozumie hrubým porušením zmluvného vzťahu. Podobnými otázkami sa musela právna prax vyrovnať  i pri určení sadzby zmluvnej pokuty. V klauzule o zmluvnej pokute musí byť určená jej výška alebo stanovený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta teda musí byť určená pevnou čiastkou alebo ju možno určiť iným spôsobom, najmä určitým percentuálnym podielom z hodnoty plnenia, napr. dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1% z hodnoty včas nedokončeného diela za každý začatý deň omeškania. Zmluvná pokuta je samostatným právnym inštitútom, ktorý netvorí príslušenstvo pohľadávky, preto bude v súdnom konaní vymáhaná samostatným návrhom. Zmluvná pokuta býva niekedy nazývaná tiež paušalizovanou náhradou škody, tento princíp sa však v našom právnom poriadku, na rozdiel od rakúskeho súkromného práva, neuplatňuje bezvýhradne a veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu aj v prípade, ak mu omeškaním dlžníka nevznikla škoda. Ak však vznikne z porušenej povinnosti veriteľovi škoda, má sa veriteľ podľa zákonnej dispozície uspokojiť iba so zmluvnou pokutou a nie je oprávnený požadovať náhradu tej škody, ktorá sumu zmluvnej pokuty presahuje. Zákonná úprava však umožňuje odchýliť sa od tejto úpravy v rôznych smeroch. Strany sa môžu dohodnúť, že nielen, že si oprávnený účastník môže nárokovať prípadný rozdiel medzi celkovou škodou a čiastkou zmluvnej pokuty, ale tiež, že oprávnenému bude patriť nárok na zmluvnú pokutu popri nároku na náhradu škody.

Zmluvné strany si môžu dohodnúť zmluvnú pokutu popri úroku z omeškania.

 

  1. E) Prorogačná doložka

Účastníci zmluvy si pre prípad súdneho riešenia sporu vyplývajúceho z príslušnej zmluvy môžu v súlade s ust. zvoliť iný miestne príslušný súd prvého stupňa, ako by bol súd, ktorého príslušnosť by bola daná zo zákona. 

  1. F) Rozhodcovská doložka

Takzvanou rozhodcovskou doložkou môžu účastníci zmluvy spor vzniknutý z ich vzťahu vyňať zo súdnej jurisdikcie a zveriť ho do pôsobnosti rozhodcovského súdu. V roku 2014 v súvislosti s rozhodcovským konaním boli prijaté dva zákony. Nový zákon o rozhodcovskom konaní bol prijatý pod číslom 336/2014 Z. z. K zmenám došlo najmä pri zriadení rozhodcovského súdu, ktorý môže zriadiť len záujmové združenie právnických osôb, alebo komora (napríklad Obchodná a priemyselná komora, Slovenská advokátska komora). Doteraz zriadené rozhodcovské súdy musia do konca marca 2015 prispôsobiť svoje zriaďovacie listiny novému zákonu.

V súvislosti s ochranou spotrebiteľa bol vydaný nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z., ktoré budú legitimované na rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, v ktorom je jeden z účastníkov konania spotrebiteľ. Stále rozhodcovské súdy, ktoré majú rozhodovať spory, v ktorých je jednou zo strán  spotrebiteľ, musia byť zaregistrované na Ministerstve spravodlivosti SR. Zapísaní rozhodcovia musia preukazovať svoju kvalifikáciu vykonaním odborných skúšok. Za zápis  do zoznamu rozhodcov spotrebiteľských sporov rozhodca  platí 300 eur . Platia sa poplatky za zriadenie spotrebiteľského rozhodcovského súdu vo výške 5 000 eur. Pri rozhodcovskej doložke, pri zmluve ktorej jednou stranou je spotrebiteľ, musia byť splnené podmienky na jej uzavretie. Rozhodcovská doložka musí byť na osobitnej strane, musí obsahovať aj poučenie, aké dôsledky pre spotrebiteľa má rozhodcovské konanie a musí byť dodržaná aj veľkosť písma.

 Predmetom rozhodcovského konania, ktorých účastníkom nie je spotrebiteľ, môžu byť majetkové vzťahy vzniknuté z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto  rozhodcovského konania v Slovenskej republike. Tieto spory musia byť takej povahy, že účastníci konania pred súdom by ich mohli skončiť uzavretím súdneho zmieru. Rozhodcovské konanie nenahradzuje v plnej miere súdne konanie, preto jeho predmetom nemôžu byť niektoré druhy sporov (o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania). Právomoc rozhodcovského súdu je daná na základe rozhodcovskej  zmluvy, rozhodcovskej  doložky alebo dohody účastníkov občianskeho súdneho konania, že sa ich spor skončí v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je dohodou zmluvných strán o tom, že všetky alebo len niektoré majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Z hľadiska formy musí mať rozhodcovská zmluva pod sankciou neplatnosti písomnú formu. V praxi sa však najčastejšie bude vyskytovať založenie právomoci rozhodcovského súdu formou rozhodcovskej doložky, ktorá bude tvoriť jedno z ustanovení zmluvy. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou inak neplatnej zmluvy, samotná doložka je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti (napr. ak zmluvu podpísala osoba, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony - § 38 občianskeho zákonníka). Ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa netýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť na odstúpení, ktorého účinky sa vzťahujú aj na rozhodcovskú doložku. Platnosť rozhodcovskej  doložky sa teda posudzuje oddelene od platnosti hlavnej zmluvy, ktorej je súčasťou. Rozhodcovskými orgánmi sú rozhodca a rozhodcovský súd. Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná. Rozhodca musí prijatie funkcie potvrdiť písomnou formou. Musí byť nestranný a nezávislý, musí však mať skúsenosti potrebné na výkon tejto funkcie.   Zmluvné strany môžu predložiť svoj spor i stálemu rozhodcovskému súdu v zahraničí.

Pokiaľ ide o právomoc rozhodcovského súdu, táto vzniká na základe dohody strán pri uzavieraní kúpnej alebo inej zmluvy, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka. V súlade s § 5 CSP súd skúma námietku žalovaného v spore uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, či sa spor nemá prerokovať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

  1. VÝZVY NA ÚHRADU

V prípade, ak je pohľadávka veriteľa splatná, tzn. uplynul deň (moment), kedy mal dlžník svoj záväzok splniť, dostáva sa dlžník do omeškania. Táto skutočnosť má významné dôsledky, keďže sa mení obsah záväzku a dlžník je okrem istiny pohľadávky a prípadných dohodnutých úrokov z istiny povinný platiť i úroky z omeškania, príp. i náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. V podnikateľskej praxi je obvyklé, že veritelia neúmerne dlho čakajú na dobrovoľné splnenie záväzku dlžníka. Keď dlžník napriek tomu neplní, vyzvú ho i opakovane na splnenie jeho povinnosti a až po tomto čase začnú so súdnym vymáhaním pohľadávky. Občiansky ani Obchodný zákonník nezakotvuje povinnosť veriteľa písomne vyzývať dlžníka na splnenie záväzku, ktorý riadne a včas nesplnil. Podľa novely Obchodného zákonníka dlžník sa dostáva do omeškania aj bez výzvy. V zmysle ust. § 517 ods. 1  Občianskeho zákonníka by mal veriteľ dlžníkovi poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu na  plnenie len v prípade, ak chce od zmluvy odstúpiť. Zákon teda veriteľovi neprikazuje, aby dlžníka písomne vyzýval na plnenie. Pokiaľ sa však veriteľ chce pokúsiť o zmierlivé vyriešenie omeškania dlžníka, môže ho mailom alebo písomne vyzvať na úhradu dlhu. Takéto promptné riešenie je v podstate výhodné i pre dlžníka, keďže o čo neskôr naňho dopadne „rameno spravodlivosti“, o to výraznejší bude negatívny dopad na jeho majetkové pomery, keďže okrem istiny mu pribudne povinnosť uhradiť úrok z omeškania a náklady súdneho a exekučného konania.

 

  1. PLATOBNÝ ROZKAZ
  2. A) Návrh na vydanie platobného rozkazu

V prípade, ak dlžník ani po výzve nesplní svoj peňažný záväzok, mal by veriteľ obratom podať na príslušnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu. Platobný rozkaz je formou rozhodnutia, ktorá je vyhradená iba pre tzv. rozkazné skrátené konanie. V rozkaznom konaní je možné riešiť spory, pri  ktorých nie je potrebné rozvinúť celú štruktúru civilného procesu. Súd môže vydať platobný rozkaz iba v prípade, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy. Platobným rozkazom preto nie je možné vymáhať splnenie nepeňažného záväzku dlžníka. Skrátené rozkazné konanie je charakteristické tým, že vo veci sa nepojednáva, uplatnia sa len listinné dôkazy a vychádza sa z tvrdení žalobcu bez vyjadrenia žalovaného. Zmenou oproti doterajšej právnej úprave je, že sa  podľa úpravy skráteného konania pri vydaní platobného rozkazu spravuje aj zmenkový platobný rozkaz, ktorý mal osobitnú úpravu v zmenkovom a šekovom zákone s tým, že námietky sa mohli podať len do troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu a museli sa všetky námietky, ktoré mal dlžník proti zmenke uplatniť v námietkach.   Platí, že ak je vydaný platobný rozkaz, ktorého predmetom je platenie zmenky, môže dlžník podať námietky do 15 dní od jeho doručenia, rovnako ako v ostatných prípadoch skráteného konania s tým, že musí proti nemu podať námietky, ktoré však v priebehu súdneho konania môže doplniť.

Rozkazné konanie môže začať len na návrh. Vecne a miestne príslušnými súdmi sú okresné súdy v mieste sídla (miesta podnikania) alebo bydliska dlžníka (odporcu), s výnimkou, ak zmluva medzi účastníkmi sporu obsahuje prorogačnú doložku. Návrh na vydanie platobného rozkazu musí predovšetkým obsahovať označenie súdu, ktorému je určený, úplné označenie navrhovateľa a odporcu, označenie peňažnej pohľadávky a petit, v ktorom navrhovateľ uvedie, čoho sa domáha a z ktorého by malo byť zrejmé, že žiada spor rozhodnúť platobným rozkazom (súd môže platobným rozkazom rozhodnúť, i keď bol podaný riadny návrh na začatie konania). Návrh musí byť podpísaný a datovaný. Ak je navrhovateľom spoločnosť s ručením obmedzeným, návrh podpisuje konateľ, resp. konatelia spôsobom zapísaným v obchodnom registri. Podpis navrhovateľa sa nemusí úradne osvedčovať (i v prípade, ak návrh podáva splnomocnenec, podpis splnomocniteľa na návrhu nemusí byť úradne osvedčený). Navrhovateľ musí v návrhu označiť dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia – je potrebné predložiť najmä zmluvy s odporcom, faktúry, výzvy na úhradu a pod. Pokiaľ navrhovateľ vyzýval odporcu na dobrovoľné splnenie jeho záväzku, je účelné zasielať tieto výzvy formou doporučenej zásielky s doručenkou, z ktorej bude zrejmý deň doručenia zásielky. Podľa súčasnej súdnej praxe je potrebné k návrhu priložiť i kópiu výpisu z obchodného, resp. iného podnikateľského (najmä živnostenského) registra navrhovateľa a odporcu, ktoré by nemali byť staršie ako 3 mesiace. Návrh musí byť predložený v potrebnom počte rovnopisov (1 + počet účastníkov). Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Spolu s návrhom je potrebné zaplatiť i súdny poplatok za návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý sa v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení neskorších predpisov, platí percentuálnou sadzbou zo základu, ktorým je cena predmetu konania, tzn. výška istiny uplatňovanej peňažnej pohľadávky. Súdny poplatok je zákonom stanovený vo výške 6% z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 eura, a v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura. Ak poplatok neprevyšuje 331,50 eura,  môže sa zaplatiť  novým spôsobom elektronickými  kolkovými známkami. V ostatných prípadoch sa platí prevodným príkazom na účet príslušného súdu. Ak sa poplatok nezaplatí spolu s podaním návrhu, súd navrhovateľa vyzve, aby v určenej lehote poplatok zaplatil. Ak navrhovateľ poplatok ani v tejto lehote nezaplatí, súd konanie uznesením zastaví (proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie – ak sa súdny poplatok zaplatí do konca lehoty na odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku, súd toto uznesenie zruší a pokračuje v konaní).

  1. B) Vydanie platobného rozkazu

Ak je návrh perfektný (spĺňa všetky zákonné náležitosti), sú pripojené všetky dôkazné prostriedky a bol zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz, v ktorom odporcu (dlžníka) zaviaže, aby v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo, aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Zákon zakotvuje iba dve obmedzenia, kedy súd nevydá platobný rozkaz:

  • v prípade, ak nie je známy pobyt odporcu,
  • v prípade, ak by sa mal platobný rozkaz doručiť do cudziny.

V týchto prípadoch súd nevydá platobný rozkaz, ale nariadi pojednávanie.

Pozn.

Podľa § 265 CSP je možné vydať platobný rozkaz vo veci samej, ak súd nemá pochybnosti o predmet žaloby  na základe skutočností tvrdených žalobcom. Jeho vydanie nie je obmedzené peňažnou výškou.

Vydaný platobný rozkaz sa odporcovi doručuje zásadne do vlastných rúk. Náhradné doručenie (doručenie uplynutím lehoty na vyzdvihnutie zásielky na pošte) je zákonom výslovne vylúčené. Ak bol platobný rozkaz riadne doručený a dlžník v lehote 15 dní od jeho doručenia nezaplatí navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a nepodá odpor proti tomuto platobnému rozkazu, stáva sa platobný rozkaz právoplatným. Po uplynutí troch dní odo dňa právoplatnosti je platobný rozkaz aj vykonateľný, tzn., stáva sa z neho spôsobilý exekučný titul. Právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz je potrebné zaslať súdu, ktorý ho vydal na vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti (informáciu, či platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, získa navrhovateľ i telefonicky na oddelení Rob príslušného súdu). Právoplatný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.

 

  1. ODPOR PROTI PLATOBNÉMU ROZKAZU

Odporca môže dosiahnuť zrušenie vydaného platobného rozkazu tým, že včas podá odôvodnený odpor. V tomto prípade súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu a nariadi vo veci pojednávanie. Za podaný odpor sa platí súdny poplatok v rovnakej výške ako za návrh na vydanie platobného rozkazu – 6% z ceny predmetu konania, minimálne 16,50 eura a v obchodných veciach maximálne 33 193,50 eura. Podaný odpor musí byť kvalifikovaným odporom, to znamená:

  • musí byť podaný včas – v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu – lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni jeho doručenia. Pätnásťdňová  lehota je procesnou lehotou, čo znamená, že v jej posledný deň musí byť odpor odovzdaný na poštovú prepravu. Zmeškanie lehoty môže súd z ospravedlniteľných dôvodov na strane odporcu odpustiť - návrh na odpustenie lehoty musí odporca podať spolu s odporom najneskôr pätnásty deň od odpadnutia prekážky, pre ktorú nebolo možné lehotu dodržať,
  • musí byť podaný oprávnenou osobou – musí ho podať odporca alebo osoba oprávnená konať v jeho mene, resp. splnomocnenec,
  • musí byť odôvodnený – uvedené dôvody musia byť kvalifikované, nie je postačujúce v odpore uviesť, že odporca pohľadávku navrhovateľa neuznáva alebo naopak, že pohľadávku uznáva, ale je momentálne platobne neschopný. 

Pokiaľ má odporca námietky iba v časti výroku platobného rozkazu o náhrade trov konania, môže v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu podať na príslušnom súde odvolanie proti výroku o náhrade trov rozkazného konania. O tomto odvolaní rozhodne súd aj bez pojednávania.

Ak odporca podal na príslušnom súde kvalifikovaný odpor, súd zruší platobný rozkaz, nariadi pojednávanie a vo veci rozhodne rozsudkom. Proti rozsudku je možné v 15 dňovej lehote podať odvolanie.

 

  1. EXEKUČNÉ KONANIE - návrh na vykonanie exekúcie, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia

 

Pokiaľ má veriteľ v rukách právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu – platobný rozkaz alebo rozsudok, prípadne rozhodcovský rozsudok alebo iný exekučný titul, najmä exekučnú notársku zápisnicu (v súlade s ust. § 274 písm. e) OSP je spôsobilým exekučným titulom i notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená a  povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia a vyhlásenie povinnej osoby, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí), môže podať návrh na vykonanie exekúcie, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa slovenského právneho poriadku sa nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí v civilnom procese uskutočňuje na základe dvoch právnych regulácií – a to na základe zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Veriteľ, ktorý sa v exekučnom konaní označuje ako oprávnený, môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku). Je preto v dispozícii oprávneného, ktorý systém núteného výkonu rozhodnutia si zvolí a využije na uspokojenie svojho práva (pozn. jediným prípadom, kedy si oprávnený nemôže zvoliť systém núteného výkonu rozhodnutia je výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktorý je vo výlučnej pôsobnosti občianskoprávneho súdu). Postup pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia je podľa oboch systémov podobný, preto sa v tejto časti stručne zameriame na exekučné konanie, ktoré je v súčasnosti preferovanejším systémom.

  1. A) Náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie

Exekučné konanie sa začína len na návrh oprávneného, prípadne jeho právneho nástupcu. Všeobecnými náležitosťami návrhu na vykonanie exekúcie sú:

  • označenie exekútora uvedením jeho exekútorského úradu, sídla a mena a priezviska exekútora,
  • označenie účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný) – podobne ako pri návrhu na vydanie platobného rozkazu je potrebné riadne označiť účastníkov, v prípade, že sú to obchodné spoločnosti, ich obchodným menom, sídlom, identifikačným číslom a označením okresného súdu, ktorý vedie obchodný register, v ktorom sú zapísané s uvedením oddielu a vložky,
  • vymedzenie vymáhaného nároku jeho presným opísaním z exekučného titulu vrátane príslušenstva pohľadávky (úroky, úroky z omeškania) a trov súdneho konania (príp. rozhodcovského konania),
  • tvrdenie, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu uložilo vykonateľné rozhodnutie,
  • návrh na vydanie upovedomenia o začatí exekúcie a na vydanie exekučného príkazu.

Návrh musí byť podpísaný oprávnenou osobou (v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným jej konateľom, resp. konateľmi, spôsobom zapísaným v obchodnom registri)  a musí byť datovaný. V prípade, že návrh na vykonanie exekúcie je neúplný, vyzve exekútor oprávneného na opravu návrhu s uvedením spôsobu opravy alebo doplnenia návrhu a lehoty, v ktorej má oprávnený návrh opraviť alebo doplniť. Exekútor zároveň poučí oprávneného, že ak v lehote nedostatky neodstráni, nebude môcť v konaní pokračovať a dôjde k zastaveniu exekúcie. K návrhu na vykonanie exekúcie musí oprávnený vždy pripojiť exekučný titul (najmä vykonateľné rozhodnutie súdu – platobný rozkaz alebo rozsudok, exekučná notárska zápisnica, rozhodcovský rozsudok a ďalšie). Okrem vykonateľného exekučného titulu je predpokladom oprávňujúcim podať návrh na vykonanie exekúcie dobrovoľné nesplnenie vymáhanej povinnosti povinným. Skutočnosť, že dlžník dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť, sa nemusí preukazovať osobitným spôsobom, postačuje tvrdenie oprávneného, že povinný svoju povinnosť nesplnil. Exekútor nebude pri upovedomení o začatí exekúcie skúmať túto skutočnosť. V prípade, ak povinný splnil svoju povinnosť, na ktorú bol zaviazaný podľa exekučného titulu, svedčí mu zákonný dôvod na úspešné uplatnenie námietok v zmysle ust. § 50 Exekučného poriadku, v dôsledku ktorých dôjde k zastaveniu exekúcie. V tomto prípade bude trovy exekučného konania znášať oprávnený.

Súdny exekútor sa vyberá náhodným výberom. 

  1. B) Začatie exekučného konania

Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor predloží návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným súdom je vždy okresný súd,  nehľadiac  na to, ktorý súd vydal exekučný titul.

Na základe osobitnej  kauzálnej príslušnosti je príslušný na podávanie návrhov na začatie exekúcie Okresný súd Banská Bystrica. Na tento súd je možné podať návrh len elektronickým podaním. V prípade, že navrhovateľ nemá elektronický podpis, môže pri podaní návrhu požiadať o jeho podanie, hociktorého súdneho exekútora. Tento exekútor však nebude návrh prerokovávať, ale bude nápomocný na jeho podanie.   

  1. C) Upovedomenie o začatí exekúcie

Exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Súdny poplatok za žiadosť na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi  znáša oprávnený, ktorý je povinný zaplatiť tento poplatok pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie tým, že k návrhu priloží kolkovú známku v hodnote 16,50 eura. Exekútor poverený vykonaním exekúcie:

  1. a) upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej  vykonania a o predbežných trovách exekúcie;
  2. b) vyzve povinného, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo, aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí  exekúcie vzniesol námietky podľa ust. § 50 Exekučného poriadku,
  3. c) zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii.

 

  1. D) Námietky proti exekúcii

Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu. Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie   povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené. Povinný môže vzniesť u exekútora  povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili  zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre  ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie   sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky, ktoré sa podávajú proti upovedomeniu o začatí exekúcie alebo proti určeniu trov exekučného konania, nie sú opravnými prostriedkami, ale procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, pričom ich účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. O námietkach proti exekúcii rozhoduje súd. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Včas podané a odôvodnené námietky proti exekúcii majú odkladný účinok na ďalší priebeh exekúcie – kým súd o námietkach nerozhodne, nemôže exekútor vydať exekučný príkaz. Po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa exekútorovi doručilo právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekútor exekučný príkaz.

 

  1. E) Exekučný príkaz a spôsoby vykonávania exekúcie

Exekučný príkaz určuje spôsob vykonania exekúcie. Exekučný príkaz je samotným  začiatkom vykonávania exekúcie. Spôsob vykonania exekúcie určuje exekútor, ktorý pri jeho určení nie je viazaný návrhom oprávneného na spôsob vykonania exekúcie (výnimku tvorí zriadenie exekučného záložného práva, ktoré môže zriadiť len na návrh oprávneného).

Pozn.

V prípade súdneho výkonu rozhodnutia je súd viazaný návrhom na súdny výkon rozhodnutia, v ktorom oprávnený označí i spôsob jeho výkonu.

Pri vymáhaní peňažnej pohľadávky prichádza do úvahy i použitie niekoľkých spôsobov vykonania exekúcie. Nemôže byť však porušená základná zásada vykonávania exekúcie, podľa ktorej sa exekúcia nesmie vykonať v širšom rozsahu, než je nevyhnutné na uspokojenie pohľadávky oprávneného s príslušenstvom, trovami predchádzajúceho konania a exekučného konania. Exekučný poriadok rozlišuje spôsoby vykonávania exekúcie podľa toho, aký je podklad na vykonanie exekúcie – z toho dôvodu rozlišujeme spôsoby vykonávania exekúcie, ktorých podkladom je exekučný titul ukladajúci povinnosť zaplatiť peňažnú sumu a spôsoby vykonávania exekúcie, ktorých podkladom je exekučný titul ukladajúci inú povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy (podrobne o spôsoboch vykonávania exekúcie v ďalších aktualizáciách).

 

Spôsoby výkonu exekúcie v prípade uspokojenia práv na peňažné plnenie:

  1. a) exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov,
  2. b) exekúcia prikázaním pohľadávky (exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke, exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok, exekúcia postihnutím iných majetkových práv),
  3. c) exekúcia na obchodný podiel,
  4. d) exekúcia predajom hnuteľných vecí,
  5. e) exekúcia predajom nehnuteľností,
  6. f) exekúcia predajom cenných papierov,
  7. g) exekúcia predajom podniku,
  8. h) zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam.

 

Spôsoby výkonu exekúcie v prípade uspokojenia práv na nepeňažné plnenie:

  1. a) exekúcia vyprataním (vypratanie nehnuteľnosti alebo jej časti, vypratanie bytu),
  2. b) exekúcia odobratím veci alebo cenných papierov,
  3. c) exekúcia rozdelením spoločnej veci,
  4. d) exekúcia uskutočnením prác a výkonov.

 

  1. E) Trovy exekučného konania

Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Odmena exekútora tvorí podstatnú časť trov exekučného konania, ktoré v prípade úspešnej exekúcie hradí povinný. Trovy exekučného konania tvorí okrem odmeny exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov a náhrady za stratu času, súdny poplatok za vydanie poverenia pre exekútora a trovy oprávneného (najmä hotové výdavky oprávneného, odmena jeho právneho zástupcu a pod.)  Odmena exekútora sa rozlišuje podľa toho, či sa poskytuje za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie alebo pri exekúcii na nepeňažné plnenie. Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je spravidla výška vymáhanej pohľadávky. Ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie. Odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie.

Súdnemu exekútorovi patrí paušálna náhrada za  jednotlivý úkon exekučnej činnosti vo výške 3,32 eura. Patrí aj hodinová sadzba vo výške 6, 64 eura za 1 hodinu účelne vynaložených nákladov.

Súdny exekútor a oprávnený sa môžu dohodnúť vopred aj o zmluvnej odmene, pričom túto odmenu uhrádza oprávnený. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.  Za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na nepeňažné plnenie patrí súdnemu exekútorovi paušálna odmena špecifikovaná v jednotlivých ustanoveniach vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

 

  1. NIEKTORÉ ALTERNATÍVNE SPÔSOBY VYROVNANIA  SPLATNEJ POHĽADÁVKY

Okrem štandardnej možnosti vymáhať pohľadávku súdnou cestou, resp. v rozhodcovskom konaní (ak sa zmluvné strany na takomto spôsobe riešenia vzájomných vzťahov dohodli), sa môže veriteľ rozhodnúť zveriť pohľadávku na mimosúdne vymáhanie subjektu špecializovanému na správu a vymáhanie pohľadávok. Mimosúdne vymáhanie pohľadávok patrí v súčasnosti medzi pomerne efektívne riešenia. Odmena subjektov vymáhajúcich pohľadávku je spravidla určená percentuálnou sadzbou z výšky vymoženej pohľadávky (obvykle 15 – 30%). Takéto špecializované subjekty obvykle so svojimi klientmi uzatvárajú mandátne zmluvy.

Ďalšou možnosťou je postúpenie (cesia) pohľadávky. Pokiaľ však veriteľ „nevlastní“ lukratívnu pohľadávku, je pravdepodobné, že nenájde vhodného záujemcu, ktorý by mal záujem na jej nadobudnutí.

 Osobitnými prípadmi sú prípady, ak veriteľ má vedomosť o tom, že dlžník nemá žiaden majetok a že vymáhanie pohľadávky bude bezvýsledné, pričom veriteľa navyše neúmerne zaťaží poplatková povinnosť. Veriteľ však potrebuje do účtovníctva titul na to, aby mohla byť pohľadávka uznaná ako daňový náklad (najmä uznesenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na náhradu trov konania). V týchto prípadoch možno často odporúčať podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, pričom je však nevyhnutné mať vedomosť ešte aspoň o jednom veriteľovi dlžníka  a označiť ho v návrhu.

 
SEMINÁRE - AKTUÁLNA PONUKA
25.10.2019, Bratislava
Lektor: Mgr. Eva Braxatorisová
Cieľom seminára je objasniť problematiku reklamácií, vysvetliť podmienky a chyby v reklamačnom procese a odpovedať účastníkom na otázky, ktorých odpovede efektívne zúžitkujú v praxi. Prihláška tu!
28.10.2019, Nitra
Lektor: Ing. Veronika Frnková PhD.
Dokumentácia transferového oceňovania je súborom dokladov a informácií, ktoré preukazujú spôsob tvorby transferových cien. Musí obsahovať dôkazy o tom, že ceny zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu. Nepodceňte vzdelávanie v tejto oblasti! Prihláška tu!
13.12.2019, Bratislava
Lektor: PaedDr. Mgr. Daniela Pivovarová
Školenie je určené pre agentúry, ktoré dočasne prideľujú zamestnancov i pre spoločnosti, ktoré ich dočasne užívajú. Prihláška tu!
13.12.2019, Bratislava
Lektor: Ing. Dušan Preisinger
Cieľom seminára je oboznámiť účastníkov so základnými ekonomickými ukazovateľmi a prístupmi k ich vyhodnocovaniu pri posúdení parametrov finančnej stability firmy. Prihláška tu!
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: