dnes je 23.10.2020

Input:

Zákaz konkurencie

24.8.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.3.3 Zákaz konkurencie

JUDr. Tímea Kovácsová, JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD.


V čom spočíva konkurenčné konanie konateľov a prečo je zákonom zakázané?

Konkurenčné konanie predstavuje také špekulatívne konanie, ktorým konatelia (resp. spoločníci, členovia dozornej rady) na základe zneužitia informácií nadobudnutých na základe postavenia v spoločnosti vyvíjajú činnosť na úkor spoločnosti, z ktorej majú spravidla určité osobné výhody. Výsledkom konkurenčného konania môže byť konflikt záujmov spoločnosti a osôb, na ktorých sa zákaz konkurencie vzťahuje.

Cieľom zákazu konkurenčného konania je zabrániť konateľom správať sa spôsobom, ktorý by porušoval zásady poctivého obchodného styku, smeroval by k získaniu určitých osobných výhod a viedol by k poškodzovaniu záujmov spoločnosti.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 101/99:

„Nie je porušením zákazu konkurencie, ak spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným získa živnostenské oprávnenie na činnosť, ktorá je aj predmetom činnosti spoločnosti, pokiaľ túto podnikateľskú činnosť skutočne nevykonáva. Ak zo spoločenskej zmluvy vyplýva zákaz konkurencie aj pre spoločníkov, tak porušenie tohto zákazu je porušením povinnosti spoločníka. Sama skutočnosť, že spoločník má živnostenské oprávnenie na činnosti, ktoré sú predmetom činnosti spoločnosti, ešte nie je porušením zákazu konkurencie a tým ani porušením povinnosti spoločníka. Porušenie zákazu konkurencie je až skutočný výkon obchodnej činnosti, ktorá je aj predmetom činnosti spoločnosti.“


Od obchodno-právnej úpravy zákazu konkurencie treba odlišovať zákaz konkurencie vyplývajúci pre zamestnancov podľa pracovnoprávnej úpravy. V zmysle ustanovenia § 83 ZP môže zamestnanec popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Obchodný zákonník v ustanoveniach o jednotlivých obchodných spoločnostiach vymedzuje rozsah zákazu konkurencie, ako aj osoby, na ktoré sa zákaz konkurenčného konania vzťahuje. Kým vo verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti sú ustanovenia o zákaze konkurencie dispozitívne (ich použitie prichádza do úvahy len v prípade, ak spoločenská zmluva, resp. zakladateľská listina neustanovuje niečo iné), v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj v akciovej spoločnosti možno rozsah zákazu konkurencie v spoločenskej zmluve, resp. zakladateľskej listine len rozšíriť, nie však zúžiť pod rozsah stanovený zákonom.


Na koho sa vzťahuje zákaz konkurencie?

V zmysle platnej zákonnej úpravy v spoločnosti s ručením obmedzeným sú osobami, na ktoré sa vzťahuje zákaz konkurencie:

1. konatelia spoločnosti (tieto osoby sú priamo uvedené v § 136 ods. 1 ObZ),

2. členovia dozornej rady v prípade, ak má spoločnosť s ručením obmedzeným tento orgán zriadený (§ 139 ods. 4 ObZ),

3. spoločníci v prípade, ak to ustanovuje spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti (právna úprava je v prípade spoločníkov plne dispozitívna; zákonný rozsah zákazu konkurencie nemá kogentný charakter a v spoločenskej zmluve alebo v stanovách spoločnosti ho možno obmedziť, ako aj vylúčiť).


Aký je zákonný rozsah zákazu konkurencie konateľa?

Rozsah zákazu konkurenčného konania konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje Obchodný zákonník v ustanovení § 136 ods. 1, v zmysle ktorého konateľ nesmie:

  1. vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti – konateľovi je teda zakázané uzavierať nedovolené obchody tak vo vlastnom mene, ako aj na vlastný účet, nehľadiac na to, či sa obchod uzavrel v mene konateľa alebo v mene tretej osoby. Rozsah obchodov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou spoločnosti s ručením obmedzeným je podstatne širší ako samotný predmet podnikania spoločnosti, a to z dôvodu, že spoločnosť uskutočňuje mnoho takých aktivít, ktoré sú pre jej fungovanie potrebné, hoci nespadajú do predmetu jej podnikania (napr. vedenie účtovníctva, zabezpečenie reklamy pre produkty spoločnosti, prevádzkovanie jedálne pre zamestnancov a pod.),
  2. sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,
  3. zúčastňovať sa na podnikaní inej obchodnej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením (ako spoločník vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo ako komplementár v komanditnej spoločnosti ) a
  4. vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa – predmet podnikania právnickej osoby, v ktorej konateľ nesmie vykonávať činnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu alebo iného orgánu nemusí byť totožný, stačí ak je podobný.


Zákaz konkurenčného konania možno v spoločenskej zmluve, v stanovách spoločnosti, príp. v zmluve o výkone funkcie rozšíriť o ďalšie obmedzenia, nikdy však zúžiť pod zákonom stanovený rozsah týchto obmedzení či dokonca vylúčiť.

Zákaz konkurenčného konania možno však znížiť v prípade spoločníkov, ak ho spoločenská zmluva upravuje a možno konkurenčné konanie spoločníkov upraviť aj iným spôsobom. Zákaz konkurenčného konania sa však spravidla voči spoločníkom neuplatňuje alebo uplatňuje len zriedkavo.

V spoločenskej zmluve, príp. v stanovách spoločnosti alebo v zmluve o výkone funkcie možno vymedziť pôsobenie zákazu konkurencie aj na určité časové obdobie po skončení výkonu funkcie konateľa spoločnosti (tzv. konkurenčná doložka), rovnako možno rozsah zákazu konkurencie rozšíriť aj na tie osoby, na ktoré by sa podľa zákonnej úpravy vôbec nevzťahoval.

Príklady rozšírenia zákonného rozsahu zákazu konkurencie:

„Okrem zákonného obmedzenia zákazu konkurencie konateľ ďalej nesmie dva roky po skončení svojej funkcie vystupovať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným v spoločnosti, ktorá podniká v rovnakom alebo podobnom predmete podnikania ako spoločnosť.“

„Konateľ je povinný vopred písomne informovať spoločnosť, ak okrem výkonu funkcie konateľa prevezme výkon akejkoľvek inej neplatenej funkcie, ako napr. politickej, dozornej a pod. V prípade, ak prevezme výkon platenej funkcie, je povinný si vyžiadať aj súhlas valného zhromaždenia s výkonom takejto funkcie.“

Bežnou praxou je zároveň zabezpečenie povinnosti zákazu konkurencie v zmluve o výkone funkcie napríklad zmluvnou pokutou.


Aké sú právne následky porušenia zákazu konkurencie?

Konanie konateľa v rozpore so zákazom konkurencie nemá za následok neplatnosť právnych úkonov, pri ktorých k porušeniu zákazu konkurenčného konania konateľom došlo. Napriek tomu, že tieto úkony boli vykonané v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou, zmluvou o výkone funkcie, spoločnosť sa nemôže dovolávať ani ich relatívnej neplatnosti, pretože zákon v tomto prípade určuje osobitné sankcie vymedzené v ustanovení § 65 ods. 2 OBCHZ.


Ak konateľ svojou činnosťou poruší obmedzenia zákazu konkurencie, spoločnosť s ručením obmedzeným je oprávnená požadovať:

  • vydanie majetkového prospechu z obchodu uskutočneného v rozpore so zákazom konkurencie alebo

  • prevedenie celého obchodu, ako aj nárokov s ním súvisiacich priamo na spoločnosť.

Kým v prvom prípade ide o obchody, ktoré sa už realizovali (obchody uzavreté alebo sprostredkované), v druhom prípade ide o obchody len rozpracované.

Vznikajúce nároky spoločnosti s ručením obmedzeným majú súkromnoprávny charakter, teda sa ich môže domáhať spoločnosť samotná. Vydanie majetkového prospechu prichádza do úvahy v prípade, ak záväzok na plnenie v prospech konateľa, ktorý porušil zákaz konkurencie, bol už splnený. Majetkovým prospechom rozumieme akýkoľvek prospech, teda peniaze, veci, práva a pod. Konateľ, ktorý svojou činnosťou porušil zákaz konkurencie a vzniklo mu právo na plnenie, ale plnenie mu ešte nebolo vydané, má povinnosť previesť práva zodpovedajúce prospechu z tohto konkurenčného obchodu na spoločnosť.

Z uvedeného je zrejmé, že dôsledky zákazu porušenia konkurenčného konania konateľom nevznikajú priamo zo zákona. Obchodný zákonník len umožňuje, aby si spoločnosť s ručením obmedzeným uplatnila svoje nároky v zmysle ustanovenia § 65 ods. 2.

Okrem uvedených oprávnení (vydanie majetkového prospechu, resp. prevedenie tomu zodpovedajúcich práv) si spoločnosť s ručením obmedzeným môže uplatniť nárok na náhradu