dnes je 21.4.2021

Input:

Zákon č. 9/2021 Z. z., ktorým sa zmenili viaceré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie COVID - 19

22.1.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.167 Zákon č. 9/2021 Z. z., ktorým sa zmenili viaceré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie COVID – 19

JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Dňa 19. januára 2021 bol vyhlásený zákon č. 9/2021 Z. z., ktorý aj nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia. V tomto zákone sa mení a dopĺňa celý rad zákonov, upravujú sa práva a povinnosti orgánov štátnej správy. V zákone o civilnej ochrane obyvateľstva sa doplnil § 3b ods. 4 zákona č. 42/1994 Z. z. s odkazom na Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z., podľa ktorého, ak je vyhlásený núdzový stav alebo výnimočný stav, sa z tých istých dôvodov nevyhlasuje mimoriadna situácia. Zákon o riadení štátu v krízových situáciách 387/2002 Z. z. sa dopĺňa o vyšší územný celok a jeho úlohy v tejto situácii. Dopĺňa sa aj zákon o zdravotnej starostlivosti z hľadiska jej poskytovania, podľa ktorého sa počas núdzového stavu vykonávanie očkovania môže uskutočňovať aj mimo ambulancie. Upravuje sa aj postavenie zdravotníckeho pracovníka, za ktorého sa počas krízovej situácie považuje aj žiak tretieho alebo štvrtého ročníka na strednej zdravotníckej škole, ktorý dovŕšil 18 rokov veku. Táto osoba môže na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti vykonávať zdravotnícke povolanie v mobilnom odberovom mieste. Upravuje sa aj možnosť uloženia pokuty ústredným orgánom alebo vyšším územným celkom pri zistení nedostatkov v súvislosti s plnením opatrení súvisiacich s vyhlásením núdzového stavu.

V rámci konania právnických osôb je potrebné upozorniť na zmenu zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID – 19 v konaní kolektívnych orgánov právnických osôb. Z dôvodu, aby členovia kolektívnych orgánov neboli vystavení následkom COVID – 19, sa umožňuje v čase núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožnenie účasti členov na zasadaní tohto orgánu elektronickými prostriedkami, a to aj v prípade, že takúto možnosť im neposkytuje znenie zakladateľských dokumentov alebo stanov spoločnosti alebo družstva. Pokiaľ tieto podmienky nevyplývajú zo zákona alebo vnútorných predpisov alebo stanov, určí ich, ak ide o najvyšší orgán spoločnosti, štatutárny orgán, ktorý koná s náležitou starostlivosťou. Podmienkou je, aby spôsob komunikácie a aj hlasovania bol oznámený ich členom v dostatočnom predstihu pred rozhodovaním týchto orgánov. Voľbu medzi korešpondenčným hlasovaním alebo použitím iných elektronických prostriedkov uskutoční člen štatutárneho orgánu aj podľa počtu členov kolektívneho orgánu. Ak bude mať napríklad predstavenstvo spoločnosti alebo družstva menej členov, bude postačovať aj rokovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov. Bude prihliadať aj na dostupnosť týchto prostriedkov pre ich členov.

Uvedené ustanovenie platí aj pre veriteľské orgány, pri ktorých osoba, ktorá ich zvoláva, určí podmienky ich rozhodovania buď na základe korešpondenčného hlasovania, alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Významným ustanovením slúžiacim na ochranu veriteľov je aj pozastavenie plynutia lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, ktorých uplynutím by došlo k premlčaniu alebo zániku práva § 8 písm. a). Platí, že v čase odo